Labyrint – Zhorenisko

18.12.2017 17:48

Konečne som sa po Lolite dostala ku ďalšej knihe a to je Labyrint II. Zhorenisko. Včera som dočítala knihu a dnes som si pozrela film pred pár minútami som ho len vypla. Musím však povedať, že už ten začiatok am dostal. Úplne iný ako v knihe. V knihe sú už v bezpečí a vo filme utekali pred pomätencami. Chaos ich ubytoval ešte len. Celý priebeh úteku bol iný. V knihe majú úlohu nájsť útočisko, no vo filme zistia, že ubližujú tým deťom. Niečo z nich vysávajú a rozhodnú sa utiecť. Ani táto cesta neprebieha ako v knihe.

Tam dlho putujú podzemnými tunelmi, vo filme ani náznak po tuneloch. A pritom v tuneloch majú zahynúť dvaja chlapci. Už samotný pomer detí v knihe a filme nie je rovnaký. A čo je zaujímavejšie vo filme s nimi putuje aj Tereza no v knihe ju oddelili hneď po príchode. Síce aj vo filme bola oddelená, no nakoniec z toho miesta utiekla s nimi.

Ďalšia vec je, že vybehli hneď na púšť. Dostali sa do nejakého mesta. Aj keď ich chytila búrka a šľahla Miňa, no nehorel a Thomas ho nehasil. Nezomrel na blesk ďalší chlapec. A pardon zomrel jeden chlapec, áno. Ale na následky poškriabaním pomätenca. Erupcia ho zasiahla a nakazil sa. Sám sa pripravil o život, nebolo už pre neho záchrany.

Rovnako kým boli v tom novom laboratóriu, alebo čo to bolo. Tak sa k nim snažili dostať pomätenci, pri Tereziných dverách bola tabuľka zradkyňa, mŕtve tela viseli zo stropu, a počas veľkého hluku vyrástla obrovská stena, a tiež pribudol pajác za neviditeľnou stenou a dal im rozkazy. Toto všetko sa stalo v knihe.

Píšem trochu menšie odseky, ale len preto, aby som dôkladne oddelila moje myšlienky. Pred bárkou sa ukryli v jednej budove, no vo filme bola tá budova ochránená vyradenými pomätencami. A celá budova vybuchla pod vplyvom výbušiny, ktorú tam dal ich šéf. Hlavne, že ich sledoval chaos. Ale dobre. Neriešim, ďalšie nezrovnalosti. Síce je pravda, že tam niečo buchlo, ale malo to buchnúť, keď išli pre zásoby a čo ma najviac vzalo je, že vypustili asi najväčšiu bitku keď prišli do tej budovy. Nie, nebola najväčšia, najväčšia bola na konci, ale ja tú vypustili, skôr nahradili inou. Strašne ma štve, keď vo filme menia jasné veci v knihe. Ako chápem, že sa do filmu nezmestí celý obsah knihy, ale nemuseli by to tak meniť. Radšej mám preto knihy.

No aby som to skrátila, nakoniec bojovali a prešli ďalšou skúškou chaosu. No vo filme sa stalo to, čo sa stalo. Nebudem to rozpitvávať. Ja som knihu prečítala za necelé štyri dni, a to som ju nečítala poctivo celé dni iba po večeroch kvôli škole. Film som pozrela za dve hodiny a dal mi menej ako tá kniha.

Sami sa rozhodnite či si pozriete film, alebo prečítate knihu. Je v češtine tak sa teším. Verím, že sa vám kniha či film bude páčiť. Paťa. 

Blog

Minulosť

13.06.2017 18:47
Nie je to pocit, no minulosť je niečo omnoho mocnejšie a ničivejšie ako akýkoľvek pocit na svete. Pocitov s vieme „zbaviť“ odosobniť sa pozerať na veci s nadhľadom. Koľko takých ľudí existuje? Niekedy len krútime hlavou ako niečo také mohol urobiť, to akože nemá srdce? A práve...

Priatelia a nepriatelia, alebo kto je kto

10.06.2017 16:31
Kto je priateľ? Priateľ je ten, kto nám chce za každú cenu pomôcť. Nezaujíma ho, čo si robila včera či si pila celú noc a dnes sa nevieš postaviť z postele, preplakala ju, alebo sexovala. Jednoducho ráno príde. Vypijete si spolu kávu, alebo zapijete kvalitným vínom. Kto je tvoj nepriateľ?...

Nemilé prekvapenie

09.06.2017 12:14
Myslím si, že každá z nás zažila už nejaké to nemilé prekvapenie. Každá si prešla určitým druhom pekla v minulosti. Každá milovala toho nesprávneho chlapa. A ten ju nemilo prekvapil. Aj ja som sa takto neraz zamilovala, zaľúbila. Niekedy je na celej situácii najhoršie to, že ste...

Strach

06.06.2017 12:41
Strach. Pocit, keď sa niečoho alebo niekoho bojíme. Keď sme boli malí, báli sme sa tej príšery, čo sa skrývala pod našou posteľou. Báli sme sa tmy a preto sme zaspávali pri svetle malej lampičky. No prehnúť cez ulicu a popýtať sa kamarátovi rodičov či môže ísť von sme sa nikdy nebáli....

Slzy

05.06.2017 13:31
Už dávnejšie som písala o bolesti srdca. A dnešné slzy majú dosť spoločné s bolesťou. Nič sa mi nechce, a tak som si povedala, že by mi možno pomohlo, keď to dám na papier. Na papier, také čudné slovo. V skutočnosti to na papieri nikdy nebude. Aké smiešne. Podstata je...

Prepáč a ďakujem

05.06.2017 11:01
Prepáč a ďakujem, dve tak obyčajné slová, ktorých význam zanikol pre mnohými rokmi. Nedivým sa, že ľudia ich nepoužívajú v tých správnych situáciách, veď ani nepoznajú ich pravý význam. Ja sama mám niekedy pocit, že ich používam aj vtedy keď nemám a nepoužívam, vtedy keď by som mala....

Odlúčenie

31.05.2017 13:25
Odlúčenie dobrovoľné a vynútene, povinné. Jedno alebo druhé odlúčenie, vždy bolí. Je úplne jedno či si ho vyberieme sami, alebo nás k tomu niekto, niečo donúti. Vždy to je otázka výberu a priorít. Dalo by sa povedať, že vynútené možno ani neexistuje. Vždy máme na výber, aj keď na nás...

Ťažká dilema

24.05.2017 18:15
Každý mal aspoň raz ťažkú dilemu. Ťažká dilema nie je, keď si žena nevie vybrať oblečenie na prvé rande. Viem oblečenie je dôležité, mnohokrát zaujme, no nie je dôležité, čo si žena oblečie, ale ako sa v tom cíti a hlavne či to oblečenie, čo si oblečie vyjadruje jej postoj, názory a jej...

Hádka

24.05.2017 18:13
Jedno slovo, no znamená tak veľa. Na hádke je jediné pozitívne to, keď sa potom môžete udobrovať. Chovať sa k sebe tak, ako ste mali už od začiatku a nie len po hádkach. Jediný svetlý bod v celom vzťahu. No nie v celom, lebo tých krásnych je viac. Ale mnohé vzťahy sú len...

Koncert

24.05.2017 18:11
Teraz som bola na jednom výnimočnom koncerte, výnimočnom, preto lebo som tam v skutočnosti ani nechcela ísť. Kto by predsa išiel dobrovoľne na koncert speváčky, ktorú veľmi nemusí. No nechala som sa nahovoriť nejako. Začalo to tak nevinne. „Aďi, pôjdeme von?“ sa ma opýtala moja milá sestrička....
<< 6 | 7 | 8 | 9 | 10 >>
Vytvorte si web stránku zdarma! Webnode