Zvolen cestou do Krupiny
Ako inak, zase sme vstavali o pol piatej ráno, aby sme stihli vlak. Slovenské železnice sú v tom skvelé, že keď mám niekde byť o tretej, tak tam som už o jednej s tým, že v meste prestupu strávim dve až tri hodiny. Aj preto som svoj článok nazvala Zvolen cestou do Krupiny. Je to sranda, keď sa zaseknem v strede cesty a musím čakať na spoj do cieľového mesta.
Naším krátkodobým pobytom vo Zvolene sme spoznali ďalšie slovenské mesto. Okľukou sme sa dostali k hradu, čo sme neskôr zistili, že je zámok. Pozeráme, tak o pol hodinu otvárajú, no dobre ideme sa prejsť do mesta. Potúlali sme sa po hlavej ulici a zistili, že k zámku sme išli okľukou. Tak čo už, stalo sa. Pofotili sme si centrum mesta, kostoly a iné zaujímavosti.
Vrátili sme sa do zámku, prešli si výstavu, kde sa nás ešte na začiatku pani pýtala či sme zo Zvolenu. Prv som tomu nerozumela. Keď som s avšak začítala do zadnej strany letáku, tak som pochopila. Boli tam písané všetky zľavy a bezplatné vstupy. Zhoda náhod bola, že sme natrafili na kresťanskú výstavu, kde na každom druhom obraze bol vyobrazený Ježiš alebo niekto iný, svätý. Aj sochy zobrazujúce poslednú večeru. Za zmienku stojí, že skoro všetkým sochám chýbali ruky. Robili sme si trochu srandu, že kradli, a preto im odťali ruky. Samozrejme, to bol len výplod našej fantázie. Na hornom poschodí boli už menej náboženské sochy a obrazy.
Po prehliadke mesta sme pokračovali do Krupiny, sa zničiť. Myslím to doslovne. Obaja sme bežali päť kilometrov. A poviem vám, nie je to žiadna sranda. Ešte v prvom kilometri som dostala kŕč do nohy a zle sa mi behalo, no odmenou mi v cieli bola sladká pusinka.
Zviezli sme sa späť do Zvolena, kde sme sa najedli. No cesta bola hotovým utrpením. Bola som strašne smädná po behu, no išli sme autobusom. Z vody mi je v autobuse zle. Po jedle sme skočili na palacinky. Tam sme každý vypili asi pol litra citrónovej limonády.
Teraz sedím vo vlaku domov a píšem tento článok, môj príbeh, na premočené stránky papiera, ktorý v najbližších dňoch prepíšem do PC hodím na blog.
PS: ak dovtedy zistím, ako sa do textu pridávajú fotky, obohatím ho o tie moje z výletu.
