ZOO Stropkov

20.03.2019 17:23

Ach. Túto poznámku som mal v zošite tak dlho napísanú, že som aj zabudla písať o tejto veľkej udalosti. Dnes už to je niekoľko mesiacov, čo sme tam boli. Samozrejme asi všetci viete, že sme mali v úmysle prejsť všetky Zoo na Slovensku. Skoro sa nám to aj podarili. Prvotný plán bol prejsť ich za jeden mesiac, aj to by sa nám podarilo, len ja som ochorela. To bolo ešte v apríli. Všetko sa deje z nejakého dôvodu no ani dnes ešte neviem, prečo sa udalosti toho dňa vyvinuli tak ako sa vyvinuli. Celkovo ten týždeň bol čudný. To som akurát mala voľno a boli sme s priateľom na hroby s jeho rodinou. Pomedzi to sme si ešte jednu menšiu návštevu u jeho mamky, výlet do Stropkova s jeho sestrami a desať kilometrový výstup v tatrách. Vrcholom bola návšteva nejakej tety. Pre nás cudzej, no pre priateľa jeho mamky to bola nejaká rodina.

Rozprávam už veľa nie k veci, viem. To sa mi stáva bežne. Myšlienky mám rozlietané na všetky strany. Takže so sestrami sme sa vydali do Stropkova. Hľadali sem Zoo asi pol hodiny alebo koľko. Nakoniec sme zistili, že nás GPS povodila po celom meste a Zoo sme mali na dosah ruky, nevadí stáva sa, no najväčšie prekvapenie bolo, že Zoo bola zatvorená. Mala byt otvorená do konca mesiaca a my sme prišli deň pred koncom mesiaca, ale nič z nej. Smola. No ani to nás neodradilo a nevrátili sme sa domov. Dôvod bol aj ten, že vlak nám nazad išiel až o dosť neskôr. A ešte sme museli cestovať aj autobusom a jeden jeho sestre býva v autobuse zle. Skoro to neprežila. Robím si srandu. Ale prišlo jej zle a tabletku si nevzala. Druhá sestra cestou nazad našla v kabelke tabletku a naspäť už bolo dobre. Dni sú niekedy divné.

Takže sme tam ešte chvíľu pobudli, najedli sa v reštaurácii a v obchode kúpili niečo sladké a na cestu. Či to sa mi už miešajú výlety? Môže byť. Dobre hlavné je, že sme tam boli nič sme nevideli a minuli sme peniaze. Ten týždeň bol zaujímavý tým, že sa stihol pohádať so svojou mamkou pre darček pre tú tetu vyššie spomínanú.  Bol to náročný týždeň. I keď hádky s rodičmi sú bežné. Poznám to veľmi dobre. Ach. Niekedy mám pocit, že oni nikdy neboli mladý. A niekedy nás trestajú za niečo, čo aj oni sami robia. A potom sa čudujú odkiaľ to máme. Milí rodičia pozrite sa prv na seba, a potom nás súďte.

Keďže sme v tej Zoo neboli a neviem či sa do nej ešte dostaneme, bola by som vám povďačná ak by ste mi do komentárov, alebo do súkromnej správy napísali vaše zážitky z tejto Zoo. Keď ich bude dostatok možno ich spíšem do ďalšieho článku. Ak sa, samozrejme, nenahneváte. Čo vám ešte poviem? Asi toľko, že sa teším na ďalšie písanie a držte mi prsty pri skúškach.

 

Vytvorte si webové stránky zdarma! Webnode