Život zaklínača
Počula som už niekoľko ohlasov na to, aby som písala o knihe zaklínač. Ako som sa dozvedela, existuje aj taká hra, ktorá sa volá zaklínač. Istí moji čitatelia, ktorí hrali túto hru, by chceli vedieť, o čom je kniha. V čom sa líši od knihy, a v čom sú totožné. Samozrejme, táto časť mojich čitateľov je natoľko lenivá, aby si vzali do ruky knihu a čítali ju, že im to musím ja v krátkosti opísať. Aj tento článok má nezvyčajný a neobyčajný úvod.
Dôležité je oboznámiť sa s tým, čo alebo kto je zaklínač. Mnohí si myslia, že zaklínač zabíja príšery a netvory. Opak však je pravdou. Geralt, to je meno zaklínača, ktorého život budeme opisovať.
Geralt je muž, taký štyridsiatnik. Jeho múdrosti a vznešenosti pridávajú jeho sivé až biele vlasy, ktoré nadobudol pitím rôznych experimentálnych elixírov. Dalo by sa povedať, že človek sa zaklínačom rodí. Všetci dobré poznáme rozprávky o tom, že nejaký poľovník ide lesom, stretne krásnu vílu a za jej pomoc jej sľúbi to, čo má doma nové, no nevie o tom. A na um mu ani nepríde, že by jeho manželka mohla byť tehotná. Veď kto si dáva pozor na to, kedy naposledy spal so svojou vlastnou ženou, nie to sa staral o ženské veci. No narodiť sa a takýchto podmienok, a byť darovaný ešte pred tým nestačí. Tieto deti musia podstúpiť tvrdý psychický aj fyzický výcvik. Naučiť sa základy čarovania. Stále dookola piť jedy sa biť sa o holý život.
Tento Geralt to prežil. Neviem prečo, ale ľudia sa zaklínačov boja. Či len Geralta, alebo všetkých to tiež neviem. Aby som nezabudla, by zaklínačom je povolanie. Geralt odstrašuje ľudí už svojim zovňajškom. Bielovlasý starec s dvoma mečmi a dýkou. Jedným strieborným na netvory, lebo striebro oslabuje viacerých netvorov a jedným obyčajným na ľudí, ktorí ho naštvú. Napríklad v krčme. V jednej krčme ešte na začiatku svojich ciest jedným šmahom zabil dvoch ľudí, ktorí mu nedali pokoj. Ani krčmár si ho veľmi neobľúbil. Keďže byť zaklínačom je profesia, zdroje jeho príjmov pochádzali z odklínania neľudí.
Každý vie, že sa lepšie cestuje vo dvojici alebo v skupinkách a nie samému. Preto aj básnici a rôzny umelci pracujúci so sovom, vyhľadávajú spoločnosť zaklínačov, pre tvorbu svojich balád. Vždy sa lepšie píše balada či príbeh, keď danú udalosť vidíme na vlastné oči. Básnik zarobí spievaním balád nejaké peniaze, nejaké aj zaklínač a spolu putujú za netvormi.
Geraltov verný básnik sa volá Blyskáč. Spolu sa bili s čertom, kradol jedlo a semená pre elfov, ktorých potom učil obrábať pôdu. Elfov vyhnali do hôr ľudia, lebo si na ich území chceli postaviť aj postavili mesto. Tento čert ani tak nekradol jedlo, s obyvateľmi mesta mal takú tichú dohodu, že im dá pokoj, keď mu budú nosiť, čo im povie. Tak povediac ich vydieral.
V niektorých bojoch stál Geralt celkom sám proti obludám. Tak to bolo aj vtedy, keď si ho najali na odčarovanie kráľovskej dcéry, bosorky. Mnohé ľudia ju chceli vidieť mŕtvu, no kráľ si zaplatil odčarovanie. Táto princezná vychádza zo svojej hrobky za splnu a niekoho zabije a niekoho zje. V takýto večer, keď bol mesiac v splne, sa Geralt vybral za princeznou do jej hrobky. Po ceste stretol richtára, ktorý sa ho snažil nahovoriť, aby z mesta odišiel. Samozrejme, mu chcel za to zaplatiť. No Geralt vytušil, že richtár má za lubom niečo nekalé, a tak sa mu snažil vysvetliť, že to je jeho práca. Počas rozhovoru s richtárom sa dovtípil, že sa sám richtár chce vymenovať za kráľa a využiť chce na to využiť princeznú. Geralt mu tieto plány prekazil tým, že ho udrel po hlave a použil ho ako návnadu pre princeznú. Boj s princeznou bol ťažký, namáhavý a trval skoro celú noc. Nakoniec sa mu však podarilo vyhrať, aj keď utŕžil ťažké zranenia a musel sa liečiť vo svätyni, kde ho jedna kňažka chcela zhypnotizovať.