Žilina
V poslednej dobe sa snažím trochu viac cestovať, to sa aj odzrkadľuje na mojich článkoch. Tento krát som zavítala do Žiliny. Cesta bola ako vždy dlhá, no mala som príjemnú spoločnosť a nenudila som sa. Chvíľami sa rozprávať, chvíľami si pozerať krajinu, ktorú som už videla asi milión krát, no vždy ma prekvapí niečo iné. Veď nikto sa nedokáže pozerať päť hodín a nejaké minúty von oknom. Hlavne keď vtedy chodí človek sám, musí si niečo čítať alebo pozrieť film.
Dlhé cesty sú fajn v tom, že sa človek dokáže aj niečo naučiť. Ale aj to záleží od ľudí, s ktorými cestujeme. Niekedy sa samy donútime neučiť sa, lebo sa chceme zapojiť do rozhovoru, alebo len tak si vychutnávať atmosféru prítomného okamžiku. Takže cesta zbehla pomerne rýchlo.
Najviac sa mi na tomto výlete páčilo, že sme si nemuseli nič vysvetľovať. Lebo často sa stáva, že kvôli niečomu posekáme a potom sa to musí vysvetľovať počas ďalšej cesty alebo ešte v ten deň. Tým sa celý deň pokazí. Život je krátky na to, aby sme boli urazený a hnevali sa na celý svet.
No Žilina nebola vôbec taká. Aj keď sme toho veľa nevideli, lebo stále sme sa niekam ponáhľali. Veď keď sme tam prišli tak bolo dosť veľa hodín, a to sme vyrazili celkom skoro. Trochu sme si obzreli okolie a išli sa najesť. Aspoň na jedlo sme si vyhradili dostatok času a nemuseli sme to do seba len bezcieľne hádzať. Posedeli sme si, vychutnali dobré jedlo a nechali sa unášať myšlienkami, čo budeme ďalej robiť. Zastavili sme sa v kníhkupectve. No nie všetci boli veľmi spokojný, tak sme sa rozdelili a zbehli sme aj iné obchody.
Nabrali nového privandrovalca , ktorý sa mal s nami zúčastniť, no pricestovali na vlastnú päsť. Pozreli sme si ako tancujú iní ľudia, no po chvíli keď sa nám to zdalo byť nudné a rovnaké, sme a odpojili od našej skupiny a v kníhkupectve sme sa zložili a začítali do kníh.
Opäť sme sa vrátili k tanečníkom, a tak nejako sme si pozreli všetky tanečné vystúpenia.
Cesta domov bola tiež jedna veľká naháňačka. Človek by si nemyslel, že keď sa tak veľmi ponáhľa na vlak domov, tak môže ten vlak meškať. Ešte že Košice sú posledná stanica. Pekne sme si pospali aj sme porobili aj kopec iných vecí. Na ktoré dnes myslím s úsmevom. Ľudia poďme si to zopakovať.