Z môjho vrecka
Ľudia, ktorí ma čítajú si už privykli na môj špecifický jazyk písania. Ľudia, ktorí ma poznajú aj osobne, vedia, že taká ako sa prezentujem v mojich článkoch naozaj som. Nie preto, že by som sem písala svoje názory, áno píšem ich, ale moje slová majú rovnakú váhu na papieri ako vyrieknuté. No slov, ktoré sa dnes hodlám použiť nie sú moje. Sú vytiahnuté z vrecka, ako môže napovedať aj názov. Už ste si možno aj trochu zvykli, že z času na čas zneužívam myšlienky druhých ľudí. No nedá mi nepodeliť sa o vtipné výroky.
Vymyslíte návod na výrobu. Návod na výrobu čoho? My máme niečo vymýšľať? Mne sa to zo začiatku veľmi nepáčilo, ale pobavilo, lebo študujem ako sa správne pohybovať v médiách a nie ako niečo vyrobiť. Baví ma vyrábať veci, malé prekvapenie. Zaujala my myšlienka vymyslenia básne. Vzhľadom na nedostatok času som ju nedokončila, no mám ju zapísanú. Stačí mi pripísať dva tri riadky a bude hotová. Taký akože záver jej chcem dať. Epický nádych. Neviem, nerada nechávam veci otvorené. Môžu sa rozliať, rozsypať či rozbiť.
I čo sa stalo, i to sa stalo. Ma zaujalo svojim i. V poslednej dobe som na neho veľmi zaťažená. Jedna mne veľmi blízka osôbka ho požíva a to sa mi na nej veľmi páči. Bolo veľmi neprirodzené počuť i z úst inej osoby. Aj preto som si to zapísala, aby som nezabudla, že aj keď sa snažíme byť odlišný, stále sa nájde niekto, kto bude ako my. Prievan alebo nejaký duch sa k nám chce dostať. Bolo povedané v kontexte, keď sa nám na učebni otvorili dvere. Ja osobne na duchov neverím, takže to bol určite prievan. Alebo žeby vyššia nadprirodzená sila? Každý v tom uvidí svoju pravdu.
Opäť sa nás raz niečo pýtali a my ako obyčajne sme si nepozreli poznámky, veď na čo. A spolužiak sa chytil iniciatívy a odpovedal na vyrieknutú otázku. Vyučujúci sa len pousmial a skonštatoval. Á cudzie slovo vždy zaberie. Neviem, čo by som vám dnes ešte povedala. Pozerám do poznámok a mám ešte jednu záhadnú vetičku. Možno aj formulku. Čáry máry fuk, nech je z neho buk. Dobre robím si srandu, ale naozaj mám tu ešte jednu poznámku. Nafutrovať si vlastné kešene.
Niekto ma možno pochváli za výber slov, ale nie sú moje. Len reprodukujem, čo bolo povedané. Veľmi ma zaujalo to slovné spojenie a to hneď dvakrát. Nafutrovať si. Je to taký slangový výraz, ktorý som už dlho nepočula a na akademickej pôde by som ho ani nečakala, ale budiš. A druhé čo ma prekvapilo sú kešene. Kešene sú jasne nárečové slovo a strašne ma irituje keď ho počujem, lebo správne by sa malo hovoriť vrecká. Ako aj hovorí môj názov. A asi sa v závere článku vrátim k jeho začiatku k vrecku. Napcháme si vlastné vrecká. Ešte mi teraz napadlo kapsy. Ale to je čechizmus ako inak.