Vyhodili ma zo školy
Pred pár dňami mi prišla prosba či ešte budem písať o škole nejaké články. V archíve ešte nejaké možno mám, no dnes by som vám chcela napísať niečo o škole ešte. Nejaký taký záver mojich poznatkov.
Musím uznať, že vysoká škola je zaujímavé miesto. Hovorí sa, že najkrajšie roky sú tie na strednej. Ja s tým nesúhlasím. Svoje najkrajšie roky som zažila na vysokej. Mnohý možno viete, že som bola dvoch. Z jednej som odišla dobrovoľne a z druhej ma teraz po dvoch rokoch vyhodili. No aj tak som rada, že som tam bola. Tá prvá mi dala mnoho do života.
Nových kamarátov, s ktorým som stále v kontakte. I keď osobne už nie, lebo v Nitre sme boli pútnici z celého Slovenska. No píšem si s nimi. Ďalej m to dalo samostatnosť. V tom zmysle, že som sa naučila mnoho vecí. Poprataj si ináč budeš mať bodrel. Navar si ináč budeš hladný. Choď na nákup, ináč nemáš z čoho variť. Nekupuj hlúposti, musia ti peniaze vydržať do ďalšieho týždňa. Nešťastne som sa zaľúbila. No možno som musela, aby som o niečo neskôr našla lásku svojho života. moji spolužiaci ale aj jeden známi z jednej hry sa am snažili opiť. A tak som sa naučila piť. Dnes už pijem skoro všetko. No rodina si stále myslí, že som to slušné dievčatko, ako kedysi.
Čo mi ešte tá škola dala? Hmmm. Asi zistenie, že nie všetci učitelia sú zlý a chcú nám robiť problémy. Aj tam som mala svojich obľúbených. Vyhliadnutých na bakalársku prácu. Utužila moje kamarátstvo aj na takú diaľku a asi posledné, mi dala pocit, že keď budem mať pre koho žiť, môžem žiť aj na druhom konci sveta. Ak budem mať pri sebe blízku osobu.
Moje posledné dva roky? Každý mesiac bol iný učiteľ môj nepriateľ. Tak ako som si hneď v prvý deň niektorého obľúbila, moju obľubu strácali. A iný si ju získali. Nechcem nikoho menovať, ale po prvom roku som ani sama nevedela, kto je môj nepriateľ. Zosmutnená prenesenými predmetmi som sa snažila užívať si leto, ako sa len dalo. Nemyslela som na to, čo ma čaká po prázdninách. Ten rok som ukončila s pomyslením, no keď to nevyšlo teraz, prenesiem a opravím. Nikdy som nebola veľmi smutná, keď sami niečo nepodarilo. Vždy som si povedala, že nabudúce to už vyjde. Každý neúspech na skúške som tak zaháňala. Neničila som sa sebaľútosťou. Hlavu hore, život ide ďalej. To si hovorím aj teraz.
V nasledujúcom semestri som v tom už mala jasno. Jeden môj na prvý pohľad príjemný učiteľ mi začal robiť problémy. Ako on mi ich robil aj pred tým, ale vtedy som si to začala uvedomovať. I keď sa to snažil nahradiť ľudským prístupom. Nepodarilo sa mu zmeniť môj názor na neho. Posledný semester môjho štúdia som mu opäť dala šancu. Kamarátka ma nahovorila, že by bol ten pravý pre moju záverečnú prácu. No každou hodinou mi čím ďalej tým viac dával najavo, že som sa zmýlila. Môj obdiv si zaslúžil iný učiteľ. Od bol mojou novou hviezdou. Moja nádej na záverečnú prácu.
Jeho hodiny sa mi veľmi páčili. Bol plný elánu a chute nás učiť. Do ničoho nás nenútil a aj keď na začiatku som na neho nadával, lebo mi skrížil školu s mojimi tréningami, ale nakoniec sa z neho stal hlavný hrdina môjho dnes rozpracovaného príbehu. On o tom nevie, ale zaslúžil si to čestné miesto. Väčšinou sú moje postavy moji kamaráti, najbližší ľudia, ktorých charakter môžem použiť pre charakter mojich postáv.
Jeho hodiny sa mi páčili aj preto, že boli také hravé. Hravé? Asi nie, ale boli niečím výnimočné. Sedeli sme v kruhu, dával nám otázky a my sme odpovedali. Rozprávali sme sa. Pamätal si naše odpovede a podľa toho sa nás pýtal ďalej. Usmial sa na mňa pri jednej zaujímavej príležitosti. Pri ňom som mala pocit, že sa snaží rozosmiať, keď som mala zlý deň. Myslela som si, že upriamuje svoju pozornosť na mňa, ale to je hlúposť. Počas jeho hodín som si robila poznámky k jeho správaniu, aby som mala čo najviac materiálu pre môj príbeh. Keď si na neho dnes spomeniem, tak sa pousmejem. Všetci by mali byť ako on.
Ešte jedna vec k tým poznámkam jeho osobnosti. Poznámky za okraj som si robila na viacerých hodinách a potom som z nich čerpala inšpiráciu pri písaní článkov. Mnoho mojich článkov, bolo z poznámok zo školy. Iné boli moje pocity a nechuť tam chodiť. Bežné problémy študentov a iné veci so školou spojené. Nebojte sa moje názory budú stále súčasťou môjho blogu. No v najbližšom období z hľadania práce a neskôr z pracovného prostredia. Verím, že ma za to neukameňujete. Myslím si, že aj moji mladí čitatelia už možno sú pracujúci, a keď nie, tak čoskoro budú.
Aby som nezabudla. S tým učiteľom, čo mi robil problémy to dopadlo tak, že som skončila kvôli nemu. Ešte v prvom ročníku som neurobila jeho predmet, vtedy som si ešte nemyslela, že mi chce zle. Vtedy bol môj hrdina, lebo mnoho zábavných poznámok pochádzalo z jeho hodín. No čo čert nechcel, on bol práva ten kto ukončil moje štúdium.
No nič, už som si poplakala, keď ma vyhodili a teraz si hľadám prácu. Musím povedať, že to bolo na niečo dobré, teraz mám viac času pre seba.