Všade samé korytnačky
Kniha, ktorú som chcela už dlhšie prečítať, nebol čas. Čas bol len som čítala iné knihy, lebo bolo potrebné ich odniesť do knižnice bez pokuty. Aj teraz čítam knihu a je to sranda, lebo ju mám o dva dni odniesť a ešte som len v polovici, a ak ju aj nejakým zázrakom dočítam mám ešte jednu, ktorú musím prečítať do dvanástich dní. som blázon. Ale to už o mne dávno viete.
Táto kniha je od Greena, ako inak som jeho fanúšička a vášnivá čitateľka. Ani v tejto knihe nesklamal. Trochu ma odradila hneď na začiatku, keď hlavná postava začala rozoberať baktérie vo svojom žalúdku. Že vlastne ani nie je sama sebou, lebo 50% jej tela tvoria baktérie, že v jej tele sú paraziti. Že nie ona si píše scenár života, ale ľudia okolo nej. Okrem toho si nahovárala, že ani jej myšlienky jej nepatria. Vlastne jej ich našepkáva niekto iný, alebo že vlastne nežije, že je vymyslená. Preto si tlačí nechtom na prste o bruško prsta, aby sa prebrala. Mamka jej hovorila, že keď si myslí, že spí má sa uštipnú a preberie sa. Za všetko môže mamka. Preto am teraz v jednom kuse prst oblepený leukoplastom. Ten leukoplast už ku nej patrí.
Otec jedného chlapca ujde pred políciou. Jej kamarátka ju nahovorí, že môžu byť milionárky, len musia nájsť nejakú stopu. Tento chlapec tiež chodil do špeciálneho tábora pre deti, ktoré stratili jedného rodiča. On stratil mamu, ona otca. Tam sa aj spoznali, no neudržiavali kontakt.
Spolu sa plavia po rieke a idú na ich pozemok, v lese majú kameru na zvieratá. Možno zachytila aj chlapcovho otca. Získajú, čo potrebujú, len jej kamarátka ju v tom nechá samú a chytia ju. Vyhovorí sa z toho, že sú známi a on ju nepodrazí, aj keď sa videli len pár krát. Dievčatá chvíľu pokračujú vo vyšetrovaní, s chlapcom sa zblíži a nečakane zbohatnú, aby nepokračovali v pátraní.
Začne čítať fanfiction, ktoré píše jej kamarátka, veľmi sa kvôli tomu pohnevajú. Dokonca, kvôli jednej hádke v aute havarujú. Obe našťastie prežijú, no hlavná hrdinka je v nemocnici. Kde jej vnútorný hlas nahovára, že sa môže nakaziť jednou chorobou. Ruky aj ústa si chce vydezinfikovať, označia ju ako alkoholičku. Aj keď má iba psychické problémy. Iba. Čo všetko môžeme považovať za iba. S kamarátkou sa rozhodnú zabiť postavu v jej príbehoch. Spolu sa dopátrajú, úplnou náhodou, kde by mohol byť otec jej staronového kamaráta. Možno aj viac. Dali si pusu, a to už niečo znamená, keď nie je len jedna, ako v ich prípade. Trochu som sa čudovala, keď mu jeden deň povedala, skôr ho požiadala, aby si presadol. Sedel vedľa nej. A ona chcela, aby si sadol oproti. Čudné, no čo už. Aj táto knihy skončila smutne. Autor nesklamal ako aj predtým. Neprezradím záver, prečítajte si, ako to skončilo.