Úloha z jednej hodiny
Ľudia už vyhynuli. Alebo lepšie povedané ostali z nich iba ohavy váľajúce sa vo vlastnej špine. Stratili svoju nadradenosť a postupom času aj zdravý rozum. Ostala z nich len malá hŕstka, deformované ohavy. Nikto sa už nezamýšľal nad tým, čo sa stalo s ich univerzitami. Človek by si povedal, že ostanú nevyužité, no niektoré zvieratá chopili šance za pačesy a už sa len tak ľahko nepustia. Hlavne to boli úžitkové zvieratá, ktoré sa postavili na „zadné“. Zo sliepky už nebude slepačia polievka, koňa už nik nezapriahne a prasaťa nebudú chutné klobásky. Tieto, ale aj iné zvieratká začali využívať predmety určené ľuďom.
Prisvojili si ich životy. V Indii sa otec slon rozhodol zapísať svojho syna na univerzitu. Mladý slon sa rozhodol študovať na katedre histórie. Po vybavení žiadosti ho automaticky zaradili do vyučovacieho systému. Sloník bol zaskočený hneď na prvej hodine, kde sa ich profesor morféma pýtal na ich vierovyznanie. Na mladého slona to bolo priveľa a vyskočil von oknom. Neprežil. Neprežil pád zo siedmeho poschodia.