Údery
Už v minulom článku som sa venovala úderom fyzickým a slovným, no teraz by som to chcela opísať tak vo všeobecnosti. Aké všetky údery poznáme a trochu ich charakterizovať a opísať.
Tie fyzické sú bežné facky, kopance či boxery, ktorých ostávajú modriny, vnútorné krvácania a podobne. Niektorý ľudia nemajú dostatok požadovanej sily, a preto si berú na pomoc rôzne nástroje ako sú: nože, pištole, sekery, mačety, hrable prípadne klince a prípadne iné ostré veci. Kopnúť si do niekoho je ľahké, keď už leží na zemi, no skúste zaútočiť na niekoho rovnako veľkého a silného. To už budete hľadať pomoc. Tiež nie je veľmi hrdinské zaútočiť viacerí na jedného.
Ďalšími už spomínanými údermi sú tie slovné. Slová vedieť tiež veľmi raniť. Mnohokrát povieme niečo v zápale zlosti, a potom to už nejde vrátiť späť. Môžeme to ľutovať, môže nám byť odpustené, no zabudnuté nikdy. Osoba, ktorej sme tie slová smerovali nikdy nezabudne, ako veľmi sme jej v tej situácii ublížili. Niekedy sa nemusím ani hnevať a z úst vypustíme niečo také, čo tú hádku vyvolá. Človek sa vie veľmi ľahko uraziť pre úplné maličkosti a zbytočnosti. Bažne to takto chodí vo vzťahoch, kým si dvaja ľudia na seba zvyknú a „oťukajú sa“, aby zistili kam siahajú hranice tolerantnosti a sebazáchovy toho druhého. Alebo len skúšame, kedy ten pomyselný pohár trpezlivosti pretečie a môžeme zabuchnúť dvere. Slová neubližujú len nám, ale aj našim blízkym, ktorým na nás záleží, ich to bolí stokrát viac, lebo nám nemôžu pomôcť a vyliečiť našu dušu či pomôcť nájsť stratenú dôveru.
Údery života. Tým sa len veľmi ťažko vyhneme, na každého čakajú. Či už v podobe straty milovanej osoby, odlúčenia, životných prehier alebo zlého výberu partnera pre život. Život nám vie veľmi ľahko ukázať, kto je tu pánom. A my musím tancovať jak on píska. V okamihu môžeme prísť o všetkých blízky v jednej hrozivej autonehode, zraziť niekoho blízkeho auto. Vyhodia nás z práce, lebo znižujú stav zamestnancov, vraj nemajú peniaze ma mzdy. Neprijmú vás na školu alebo nespravíte skúšky. Niekto vám narazí auto. Súrodenec skončí v base. Náš nadriadený nám zničí naše sny o letnej dovolenke, lebo vám nedá prémie. Zlomíme si nohu na zimnej lyžovačke. Možno to je osud a možno to je len boží plán, ale vždy bolí ak sa stane niečo neočakávané. Mali by sme sa naučiť očakávať všetko, no potom by sa z nás stali len pesimisti.
Údery srdca. Údery, ktoré navonok nebolia, ale iba vďaka nim vieme, že žijeme. Niekedy keď nás sklame celý svet a už máme pocit, že sme prišli o naše srdce si kladieme ruku na hruď, aby sme zistili či tam vôbec je. Inokedy sme tak nadšený, že cítime ako bije a chceme sa o to podeliť milovanou osobou. Vtedy sme tak veľmi zamilovaný, že nevnímame nič iné. Niekedy sa stačí len pritúliť k tomu druhému a tíško počúvať tlkot jeho srdca. To nám stačí ku šťastiu.
Údery vždy bolia. Odhliadnuc od ich pôvodu. Život nás učí primať výzvy a bojovať s tým, čo nám dal. Útoky fyzické aj slovné. Tie životné nám zhŕňajú všetky dohromady aj údery srdca. Vďaka nim vieme, že žijeme.
Útočíme na seba, pretože si myslím, že život nás nebije dosť. Preto si potrebujeme ubližovať aj navzájom.