Týždenný súhrn po školskom zážitku
Viem, že to nie je u mňa zvykom, no mám taký pocit, že musím napísať niečo o mojich poznatkoch z vysokej školy , čo teraz mám po prvom týždni. Je to zaujímavé písať o svojich skúsenostiach. Možno vám to príde nudné, no ja sa chcem podeliť o zaujímavosti zo školského života.
Hmmm môj týždeň začal pondelok 18. septembra, nová škola, nové tváre či už spolužiakov, alebo vyučujúcich. Správne to sú páni doktori, nemôže im ani náhodou povedať pán profesor. Urazili by sa. Ale to je v pohode. Väčšinou sú to aj tak všetci doktori. Hneď z rána nás privítal jeden nemenovaný doktor. Celkom mi sadol. Na nič sa nehral, že on je tu šéf a podobné veci. Nerobil zo seba ani optimistu ani nič iné. Bol jednoducho sám sebou. A dnes som si uvedomila, že asi s ním chcem robiť svoju bakalárku. Príde mi ako fajn chlapík, ktorý mi nebude robiť problémy. Je môjmu srdcu celkom blízky, hlavne jeho hodiny umenia, čo máme. Všetci, čo ma poznajú, vedia, že umenie je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Príjemný chlapík ako som už povedala ešte jedna zaujímavosť. Pamätám si ho z prijímacích skúšok. Už vtedy som ho odhadovala na dobrého človeka.
Ďalej sme mali zaujímavú hodinu dejín s ešte školáčkou. Ako to býva zvykom cvičenia či seminára mnohokrát vedú študenti za doktorantov, budúci doktori. Ale táto milá slečna, alebo pani. Neviem nevšimla som či je vydatá. Vedie zaujímavo hodiny a nenudila som sa pri nej. Dáva nám priestor na vlastné názory a necháva nás rozprávať. Aj ju som si celkom obľúbila. Je milá.
Ďalší odsek by som chcela venovať pánovi doktorovi, ktorý si už niečo prežil a chce sa s nami podeliť o svoje vedomosti. Hneď začal vtipkovať, a keď videl, že je toho na nás veľa z jeho rozprávania, tak nás opäť rozosmial. Napísala som si k nemu poznámku, že vtipkár. No na ďalšej hodine ma ten smiech prešiel. Začal všetko brať vážne a už nebolo ani stopy po minulej hodine, a ako si zabudol náš zoznam a museli sme sa podpisovať na čistý papier bez mien. Ako by prevrátil kabát. Čo ma dosť dostalo.
Keď tak na to pozerám neviem či budem môcť písať o každom osobitne, asi už len vypichnem tých najlepších za ďalšie tri dni, áno tri. Školu mám len štyri dni do týždňa. Dosť ma dostal pán v utorok, čo nás má učiť základy sociológie. Hovorí o všetkom možnom, len nie o tom, čo je na tabuli vysvietené, ale dobre sa ho počúva. Perfektne vie hovoriť o veciach, ktoré nedávajú samé o sebe zmysel, ale on ich rozpráva tak dobre, že aj keď sú jeho prednášky nepovinné ja si dám tú námahu a budem na neho vstavať.
Sú tu aj taký, čo ma vydesil ešte v prvú hodinu, ako aj jedna pani, čo nám chce dať diktát. Akože výborne, už to vidím, ako to dopadne. Myslí si, že z nás spraví expertov na písanie a pravopis. Samozrejme, tú máme aj pár vážnych tvári, ako napríklad naša angličtinárka alebo naša tútorka, ktorá s nami má ďalší zaujímavý predmet, no už nepamätám si aký.
Celkom som si to v škole užila, aj keď chodím domov dosť unavená z nej a rovno ľahnem do postele, a nestíham ani písať pre mojich ľudí. Nehnevajte sa, musím sa adaptovať to je všetko. Už dnes je to lepšie, lebo sa snažím zohnať si veci do školy a trochu písať. Ďakujem mojim verným čitateľom.