Túžby
Viem, po dlhej dobe som sa opäť vrátila k pocitom. S týmto pocitom som sa v mojich myšlienkach pohrávala už skôr, no prišlo mi do toho veľa vecí, o ktorých som chcela a musela písať. Tieto letné dni sa míňajú tak rýchlo, už to nie je ako na jar, keď som začínala písať a bolo kopec času. Teraz chcem tráviť vonku a nestíham ani písať. No je to moja vášeň.
Túžba. Povedala by som, že je to určitý pocit, keď niečo veľmi chceme. Je to silnejšie ako obyčajné chcenie. Keď niečo chceme ideme si za tým, a keď to nevyjde kašleme na to. No keď po niečom túžime, skúšame to zas a znova. Často krát túžime po niekom, a v tom prípade ideme aj cez mŕtvoly. Rovnako ako aj ja. Tento pocit je mocnejší ako čokoľvek na svete. Jednoducho musíme dostať to, na čom nám tak veľmi záleží. Možno aj silnejší ako láska. Áno. Myslíte si, že píšem hlúposti, ale keď sa nad tým lepšie zamyslíme. Bez túžby nebola žiadna láska. A bez lásky by nebola žiadna túžba. No túžba je aj bez lásky, no určite sa vám stalo, že aj keď ste po uši zamilované, jednoducho túžite po jeho dotykoch. Chceme, aby sa nás dotýkal, aby bol hravý a prirodzený. Dravý a jemný zároveň. Živočíšny no s nohami na zemi, nie uletený v oblakoch.
Vravela som, že aj bez lásky túžime. Túžime po láske. Po milovanej osobe, ktorá by nás chápala, tešila sa s nami, plakala a verila, že bude lepšie. Túžime mať niečo, čo majú všetci okolo nás, len nás to nejako obchádza. Túžime milovať niekoho, kto bude nášmu srdcu blízky. Bezmyšlienkovito niekoho milovať. Hľadáme to pravého, beháme od slnka východu k slnka západu, no niekedy je priamo pred nami. Len sme do neho ešte nenarazili, aby sme si uvedomili, že tu bol stále. Zaslepuje nás túžba. Áno. Túžba nás zaslepuje. Ako? Veríme, hľadáme, nádejame sa, no nevidíme to podstatné. Toho, kto pri nás stál už dávno. No my ho berieme iba ako dobrého známeho či kamaráta.
Bol tu stále, možno sa len bojíme, že necíti to, čo aj my. Možno len nechceme stratiť dobrého kamaráta, a možno potajomky túžime presne po ňom. Len sa bojíme. Bojíme sa reakcie okolia.
To, čo ničí naše túžby je strach. Strach z ostatných ľudí. Bojíme sa, že nás nepochopia, že si na nás budú ukazovať prstom a ohovárať nás. Nájde sa len málo kto, kto je ochotný ukázať svetu, že sa nebojí. Povedala by som, že ženy sú v istom ohľade bojovnejšie. Veľa záleží aj od prostredia, v ktorom vyrastáme, ľudí, ktorými sa obklopujeme a názormi na svet.