Tanec
Aj vy patríte k tej časti populácie, ktorá nevie tancovať? Ja áno a nehanbím sa za to. Nemôžeme byť všetci dokonalí a vedieť tancovať, kresliť, spievať, písať články a knihy, vyrábať sochy, fotiť nezabudnuteľné momentky, byť majstrami sveta v nejakom športe, najlepšie vo všetkých.
No také malé nezáväzné tancovanie pre radosť, keď nás nikto nevidí, alebo pri hromadných akciách, kde si robíme všetci srandu. Bavíme sa a bláznime. Nemusíme byť dokonalý tanečníci, stačí, že nás to baví a vieme si urobiť srandu samy zo seba a ešte rozosmiať aj okolie.
Jednou takouto akciou je každoročná májová štvorylka. Veľmi som si ju obľúbila. Je to niečo, kde aj taký netalentovaný človiečik ako ja. Tento rok som mala to šťastie, zatancovať si s mojim miláčikom. Vždy to bol veľký zážitok, tento rok bol výnimočný. Každý bol úžasný o tom niet pochyb. No tancovať niečo tak triviálne s milovanou osobou je sen každej ženy. Alebo nie? Už dávno ešte predtým ako sme sa poznali som túžila si ju zatancovať s mojim vyvoleným. No až teraz sa mi tento sen splnil. Pamätám si to ako včera. Keď sme sa so sestričkou o tom rozprávali, verila som, že sa to raz stane skutočnosťou.
Každú voľnú chvíľu sme sa bozkávali a trochu som ľutovala tých ľudí, ktorý tam neboli so svojou milou polovičkou. Neustále som na neho útočila a dávala mu najavo, že tu som s ním. Že som veľmi šťastná, že tu môžem byť s ním. Dlhú dobu sme sa bláznili sami, lebo sme nemali oproti dvojicu. No na poslednú generálku a ostrú o dvanástej nám našli tanečníkov. Veľmi milú dievčinu Gabiku a ešte jednu, no neviem ako sa volá. Neviem či len ja som sa toľko smiala z nás, alebo aj ostatní. Vedľa nás stál jeden chalan. Ako vždy som si niekoho našla, komu budem robiť napriek. Keď sa nedíval som ho jemne poklepkala po ramene, aby sa otočil a robila som, že ja nič.
Tí čo ma poznajú, vedia, že sa stále snažím udržať si dobrú náladu a šíriť ju naokolo. Vymýšľam nové bláznovstva, rada o nich píšem a niekedy sa človek radšej tvári, že ma nepozná. Nemôžem jednoducho žiť s pocitom ,že je niekto koho mám rada nešťastný. Možno aj preto sa obklopujem samými pesimistami, aby som sa nikdy nenudila a stále mala koho rozosmievať. S kým by som sa mohla blázniť.
Milujem moje dve zlatíčka. Moje malé levíča a moju maličkú sestričku. Viem, že len oni rozumejú mojim bláznovstvám a viem tiež, že sa môžem na nich kedykoľvek spoľahnúť. Obaja ma už raz možno aj viackrát sklamali, nepočítam to, no viem, že im na mne záleží a nikdy to nespravili naschvál.
Žijem pre nich. Tancujem štvorylku s nimi a pre nich. Poznám tú hrôzu v ich očiach keď sa chystám na nejaké nové bláznovstvo, no viem, že som vďaka tomu jedinečná. Nie som niekoho verná kópia, som originál, no nechcem byť ani nikoho predloha. Robme to čo nás baví a buďme slnkom pre tých, na ktorých nám najviac záleží.