Svadba
Môj veľký deň konečne nastal. Už dva dni predtým som mala nervy na spadnutie. Nič sa nedarilo. Auto sme nemali, šaty sa dobabrali, nevedeli sme svoje sľuby a prísahu. Štvrtok večer, sedíme v aute učíme sa to, ale nič z toho.
V piatok sa začal kolotoč behačiek a vybavovačiek. Nácvik v kostole, spoveď hlavného svedka, nechty, kúpa alkoholu, nosenie vecí do sály, zdobenie sály, vítanie hostí usmievanie sa. Ostať chladná a byť v pohode. Kradnutie briezok, zdobenie ich a včas ísť spať, aby sa zajtra všetko stíhalo.
Ráno skoro vstať všetko nachystať na svadbu aj doma. Ráno isť ku kaderníčke, po mne manželova mama, po nej susedka. Môj budúci, teraz už terajší, manžel nám robil taxikára. Vozil všade všetkých, vyzdvihoval kvety, koláče, tortu. Vzal ma domov nech si kus oddýchnem medzi vlastnými úpravami, aby on zase niečo riešil. Mal byť u mňa v nejaký čas, no nebol tam. Bola som nervózna. Už sme mali isť na make-up, ani sme nevedeli kde to presne je. Volali sme jeho mamke. Ale bolo to ok, ešte tam bola nejaká žena, ktorú robili predo mnou. Pohoda.
Tá pani čo ma líčila bola dosť ukecaná a povedal, že ženícha ešte nevidela. Smiala som sa. Bolo mi dosť nepríjemné tam sedieť, ale s výsledkom som bola viac ako spokojná. Tesne pred koncom prišiel po mňa môj manžel. Ešte mi volala kamarátka, kolegyňa, že kam majú ísť. Keď ma manžel priviezol konečne k nim, nikto ma ani nespoznal.
Kamaráti, rodina či vlastný otec, všetci boli zo mňa paf. Nervozita stúpala a ja som sa nevedela uvoľniť. Bola som hladná a bála som sa o manžela. Kde je. Ešte pred svadbou som do seba dostala jeden chlebík, ktorý skôr do mňa dostal hlavný družba, ale dobre. Pila som vodu, lebo som bola veľmi smädná.
Začať obliekať sme sa tiež mali v určitý čas, no nebol nikde ženích, kameraman ešte nenatočil naše oblečenie. Bála som sa, že to nestihneme.
Obliekanie a vypytovanie prebehlo hladko. Pomalým krokom sme sa vydali ku kostolu, kde sme prišli ešte skôr ako sme mali. Celý deň som sa upokojovala tým, že bez nás nemôžu začať. Teraz sa na tom smejem. Pred kostolom sme sa ešte rozprávali. Pripravovali na spoločnú cestu životom. O niekoľko pár minút sme už kráčali uličkou v kostole. On so svojou mamou a ja s mojim otcom.
Obrat bol krásny a ani som si nevšimla, kedy to celé zbehlo. A už sme boli manželia. Aj s mojou čiernou dušou. Autami sme sa presunuli do siene, kde sa konala svadobná hostina. Mali sme skvelého šoféra, nemôžem sa sťažovať. Skoro by som zabudla, po kostole nám všetci gratulovali, primali sme dary a usmievali sa. Fotili sme sa.
V sále sme zametali rozbitý tanier, manžel ma preniesol k svadobnému stolu. Odohrali sme svoju rolu šťastných manželov v pripravených prekvapeniach. Hostia padali na zadok, keby však nesedeli. Po modlitbe sme sa najedli a tancovali sme. Veľa sme tancovali. Veľa sme sa smiali a boli sme naozaj šťastný. Večer, keď sa už zotmelo, sme sa boli fotiť, také tie umelecké fotky. Po polnoci som tancovala s hosťami v červených šatách namiesto kroja. Bola som unesená nevesta. Uniesli ma teroristi, ktorí žiadali výkupné. Užili sme si ohňostroj a v kruhu blízkych sme ukončili tento krásne deň vo svetle prskaviek.
Po všetkom ostalo ešte pár hostí, ktorý nám pomáhali pratať. A do postele sme sa dostali niečo pred šiestou. Ráno nás zobudili môj otec aj s krstným a my sme sa im museli ako vzorní mladomanželia venovať.
Svadba bola nádherná, všetko podľa predstáv. Nemohla som si ju vysnívať lepšie. Som viac ako spokojná. Budem mať na čo spomínať.