Stretnutie
Nie som nejaký veľký slohiar alebo ako to napísať, ale presvedčila si ma :D Keďže som ti mal opísať môj pohľad na prvé stretnutie s tebou púšťam sa do toho. Keďže mi myšlienky na toto stretnutie vždy vnesú takú nereálnosť, že to dopadlo mimo mojich očakávaní vždy a vždy budem spomínať na toto stretnutie s úsmevom. J Nepamätám si, ako som práve brigádoval či som mal voľno alebo po nočnej, ale viem, že vstať z postele zavčasu, nie je moja silná stránka a rovnako to bolo aj tento deň, ale prebral som sa a rýchlo som utekal za mojim bývalým spolubývajúcim, aby som si s ním vymenil izbu. Samozrejme nie len u teba som meškal, ale aj pri ňom nechápem tomu vždy sa snažím nemeškať prísť na čas, ale vždy to nejako naťahujem a utekám na autobus na poslednú chvíľu.
Stretol som sa s ním v meste a išli na intrák. Celý čas som premýšľal nad tým, kedy ti mám napísať, aby som sa s tebou stretol, keďže dal som sľub, že sa vidíme zajtra a však nevedel som, kedy všetko vybavím. Na ubytovacom odo mňa chceli vyplnenie spustu papierov oháňala ma kade tade, až počujem, že mi prišla smska. Povedal som si, zase sa operátor nudí. A čítam hmmm ,,zabudol si na mňa ?´´
Veľmi ma v tejto chvíli potešila táto smska, že na mňa niekto myslí, že mi to uľahčilo aj troška to, že som behal hore dole. Hneď som odpísal niečo v zmysle, že nezabudol ale ešte vybavujem, a že dám vedieť kedy. Rýchlo poniesol som papiere intrákovskej tetke a ona na to, že ,,Vidíme v systéme, že ste zaplatili za intrák ale potrebujem doklad´´. Hmmm mal som hodinu nato aby som išiel ku kamošovi na byt a vrátil sa späť, aby som priniesol papier, lebo tam končili. Ešte, že mi tie kľúče od izby dala aj bez toho dokladu. Keď som konečne došiel na kamošovu izbu hodil doklad na čierne USB, ktoré si mi šlohla :D (i keď už vrátila) a utekal na bus samozrejme som ho nestihol a išiel o zastávku bližšie aby som sa prešiel. A nestál na zastávke ako puk.
Išiel som na intrák pozeral na hodinky, a že hmmm to by som mal stihnúť ešte keď tu zrazu pozerám kolo auparku veľká kolóna. Tak super paráda bravó, čo je to za deň. Došiel som na intrák, a hneď utekal za kompetentnými meškal som len 5 minút, ale bolo už neskoro nakoniec som ho poslal emailom.
Tak šup na izbu a premýšľam dal som sľub dievčaťu, že sa stretneme, ale stretol by som sa s ním len na hodinu a bežal na tréning vezmem si veci alebo čo. Hmmm veľká dilema a povedal som si toľko chodím na tréning makám celý život na veciach a nechávam si unikať život pomedzi prsty. Dnes nepôjdem na tréning. Napísal som, že tak o hodinu sa stretneme pred auparkom. Odpoveď bola ,,okey´´ myslím.
Rýchlo sprcha a chystať sa idem za ňou po prvý krát musím byť TIP TOP :D. Po sprche šup na seba voňavku tielko a keďže vonku som sa roztápal a moju košeľu s dlhým rukávom som prepotil vzal som si čiernu košeľu s krátkym rukávom a rifle. J Košeľu rozopnúť jeden gombík zo spodu a dva z vrchu aby bolo vidno tielko. A utekať na náhodný autobus keďže som nemal internet a nevedel som kedy ide, ale absolútne som nečakal, že autobus mi práve išiel a musím počkať 10 minút. Hmmm a tak snáď prídem načas. Pri Krajskom súde myslím, že som písal alebo mi volala, alebo som volal, že kde som hneď som ju ubezpečil, že už len 1 zastávka a som tam. Dorazil som na námestie osloboditeľov a samozrejme červená na semafore. Pri tom ako som stál na semafore a troška v neistote, že kto tam bude na mňa čakať. Bude pekná bude ukecaná, čo budem s ňou hovoriť ako vlastne vyzerá, ako ju spoznám pozeral som si len zbežne jej fotky, spozná ona mňa, keď mám všade staré fotky a žiadnu nemám v košeli, ako ju oslovím objímem ju.
Z diaľky som videl nejaké malé dievča ako sa potuluje a chodí pred auparkom, a keďže práve v tej chvíli som nevidel iné podobné dievča popisu, vedel som, že je to ona. Prišiel som za ňou a spýtal sa ,,ty si Andrea ?´´ Odpoveď bola áno, hneď som ju spontánne objal a spýtal sa kam pôjdeme či niekam do mesta a tak, že môže byť. Sledoval som, čo spraví, čo povie sledoval som jej motýlie šaty, pretože ma troška očarili tieto motýle na šatách, popravde nevidel som na nikom takéto šaty a páčili sa mi.
Tak sme si išli mestom a snažil som sa pýtať základné veci a ona mi odpovedala pýtala sa tiež videl som, že sa troška bojí, a tak vybral som či si sadneme do tejto kaviarne vonku. Vždy mi prišlo, že ženy sú také nerozhodnejšie, a že musím teda rozhodnúť o niektorých situáciách rýchlo a efektívne, a tak sme si sadli s jej súhlasom. Pozerám do nápojového lístka a mal som pôvodne v pláne dať si kofolu s ňou alebo nejaký drink a pozerám jahonáda alebo myslím, že aj malináda alebo niečo také tam ešte bolo. Hmmm jahody pýtam sa jej môže byť? A tak, že áno J Super teda pýtal som dva krát tri deci jahonády a čašníčka mi tam vraví, že pol litra je lacnejšie, a tak a premýšľam hmmm spoločne piť z jedného pohára môže to byť zaujímavé, to mi ani nenapadlo spýtal som sa či môže byť súhlasila.
A tak zatiaľ čo sme čakali tak sme sa rozprávali až nakoniec prišla čašníčka a doniesla nám tu jahonádu. Pomaly sme ju koštovali a obom nám chutila. A tak som sa jej pýtal niečo a viem, že zrazu sa tak rozkecala, že som ju skoro nemohol ani zastaviť. Chcel som už aj niečo povedať, ale zastavila ma s tým, že ešte chce niečo povedať, a tak som počúval, veď som rád, že rozpráva, pretože si myslím, že som celkom dobrý poslucháč a rád počúvam ľudí než rozprávam.
V niektorých prípadoch sa nejako nedalo ani ju počúvať, pretože sa mi pekne pozeralo do jej hnedých orieškových očí. J Nádherný pohľad. Pozerám neskôr na hodinky a vravím jej, že už musím ísť pretože musím si ešte vziať veci z intráku a utekať na vlak domov, i keď rozhovor s ňou bol zaujímavý a počúval by som ju ďalej.
A keďže ako som na nej videl, že chce mi dať peniaze za tu jahonádu, a ako správny džentlmen alebo aspoň ja som mal také pravidlo, že musím a chcem zaplatiť ja na prvom stretnutí, pretože som si chcel tak uctiť čas s ňou a pozvať ju, veď je to maličkosť, ale ako to vymyslieť. Rozprávala mi niečo o výzvach, a že ich má rada. Hmmm tak jej vravím, že keď túto jahonádu vypiješ na ex tak platím ja. Samozrejme výzvu prijala a už som videl aj, že ju splní a išiel som zaplatiť. Išli sme mestom ešte sme sa rozprávali a nakoniec pri električkovej zastávke som sa s ňou znova objal a rozlúčil.
Celý čas som premýšľal nad tým, aké zaujímavé dievča to bolo svojím spôsobom. Páčila sa mi na nej tá ukecanosť, keďže nie som až taký ukecaný a tie motýlie šaty, čím si vyslúžila prezývku motýlia slečna. Rýchlo som sa zbalil a prišiel som na zastávku, že v pohode mam 45 minút v pohode stíham na stanicu prídem na zastávku, ďalší autobus ide o 20 minút hmmm tak to nestihnem.
Meškal som 5-10 minút a nestihol som vlak. A tak sadol som si do panorámy a navečeral som sa, pretože som nemal čas sa ani celý deň najesť, a keď som mame volal, tak mi zdelila že doma nič navarene nemáme. Tak som sa aspoň najedol. Počas víkendu som išiel pomáhať na vojenské cintoríny a večer som zaspával s tým pocitom, že by som ju práve v tejto chvíli objal. A na ďalší deň sme sa dali dokopy až mi to prišlo nemožné.
Nebol som človek, ktorý verí ľuďom a potreboval som čas, ale počas prázdnin som si povedal, že každému dám šancu a na nej bolo niečo výnimočné. A tiahneme to už do teraz onedlho 8 krásnych mesiacov. Áno, nie je to úplne dokonalé dievča malo svoje chyby, kto ich nemá i ja robím chyby, ale mám ju rád takú aká je. Čože rád, ja ju milujem a je to vec, ktorá sa nikdy nezmení. Za tých skoro 8 mesiacov máme množstvo zážitkov, na ktoré rád spomínam s úsmevom, čakať v očakávaní, čo sa udeje kam pôjdeme. Teším sa vždy na ňu, kedy ju objímem a ona objíme mňa, že ma až rozpučí, teším sa ako si ma stále postrapatí to svoje levíčatko, teším sa na každý jeden bozk, ktorý jej môžem dať, teším sa na všetok čas strávený s ňou, teším sa až ju uvidím, teším sa s ňou na každú hriešnu chvíľu, ale i tu nehriešnu, kedy môžem pri nej ležať v objatí alebo len tak sa na ňu pozerať a sledovať jej úsmev. Milujem svoju šmoulinku, motýliu slečnu Aďku mojeeeeeeeeeeeeeee zlatíčko :-* CMUUUUUUK pusu ? :-* J