Strach
Strach. Pocit, keď sa niečoho alebo niekoho bojíme. Keď sme boli malí, báli sme sa tej príšery, čo sa skrývala pod našou posteľou. Báli sme sa tmy a preto sme zaspávali pri svetle malej lampičky. No prehnúť cez ulicu a popýtať sa kamarátovi rodičov či môže ísť von sme sa nikdy nebáli. Veľmi radi sme otravovali jeho rodičov. Behať po ihriskách až kým sa nezotmelo bolo naše. Lúčiť sa so slovami, zajtra sa tu opäť vidíme.
Teraz sme vyrástli a naše obavy tiež. Obavy, ako zmaturujeme. Obavy, kam na vysokú školu. Obavy, čo po škole budem robiť. Obavy z prijatia na vysnívanú školu. Bojíme sa svojej budúcnosti, čo nám prinesie zajtrajšok. Bojíme sa našich najbližších kamarátov, nikdy sme o nich poriadne nič nevedeli. Určite o nás radi hovoria smiešne historky, keď sme spolu minule pili. Vieme, čo sa deje keď pijeme, no aj tak s tým neprestaneme. Bojíme sa, že pravda z našich prepitých nocí vyjde na svetlo. Strach je silný, no silnejšia je túžba po alkohole.
Bojíme sa lásky. Áno, bojíme sa lásky. Možno si to len nepripúšťame, ale je to tak, bojíme sa lásky. Nech zdvihne ruku ten, kto už raz miloval a sklamal sa v láske. Myslím si, nie ja to viem, že ruku by zdvihol každý a ja tiež, no len sa hanbíme pred okolím. Vysmiali by nás, že sa bojíme taj triviálnej veci, ako je láska. Nesklamali sme sa v láske, no sklamala nás ta jedna jediná osoba, ktorá sľúbila že tu bude vždy pre nás. Bojíme sa niekomu otvoriť naše srdce. Nedovolíme len tak niekomu, aby sa dotkol našej duše.
Myslíme si, že nám opäť bude ublížené. Všetci si ubližujeme, ženy a muži. Všetko nešťastie, hádžu ženy na mužov, ale neuvedomujú si, že vo vzťahu sú vždy dvaja a len jeden vinu nenesie. Vina je vždy spoločná. Mnoho ľudí si to však neuvedomuje, a potom sú nešťastní. Bojíme sa nadviazať nové kontakty, uzatvárame sa do seba. Bojujeme s celým svetom, no najviac so sebou. Bojujeme s vlastnými pocitmi a nenaplnenými túžbami. Chceme zmeniť svet. No nevidíme, že chyba je v nás. Všetkých hádžeme do jedného vreca. Bojíme sa zajtra vstať, lebo vieme, že tá bolesť stále neprestala. Bojíme sa bolesti. Bolesti zlomeného srdca a nie nohy či ruky. Bojíme sa povedať nahlas svoj názor na vec. Ostatní by nás odsúdili za naše názory. Bojíme sa vyjsť na ulicu, lebo máme strach, že tam stretneme nášho ex. Bojíme sa. Strach je silnejší ako naša vôľa.
Strach je prirodzenou vlastnosťou ohrozených jedincov. Nemáme sa, za čo hanbiť ak sa bojíme pred dôležitou skúškou. Je to znak toho, že nám na nej naozaj záleží a nie prejav našej slabosti. Bojme sa teraz, lebo strach, čo príde s budúcnosťou bude väčší a silnejší. Strach o naše deti. Užívajme si tieto malé strachy a nezabudnime, že aj mraky sa musia raz pohnúť, aby sme videli slnko. Nebojme sa milovať, veď je to ten najkrajší a najúprimnejší cit, aký existuje. Milujem a nebojme sa to vykričať do celého sveta.