Šťastne až naveky
Doplňujúce príbehy postáv. Nie len tých našich dvoch hlavných. Krátke možno päťdesiat stranové výpovede postáv, ktoré ovplyvnili výsledky selekcie. A nie len tej, ktorú vyhrala America. Dostali sme jednouchú predstavu o selekcii, ktorú absolvovala Maxonova matka.
Pre mňa, ako aj mnoho iných čitateľov bolo dosť divné čítať to ako poslednú knihu. Keď sme už mali nejaké informácie za sebou. A po dvoch troch týždňoch, kým sme čítali ďalšie knihy, už čitatelia aj pozabudli, čo bolo v knihe, na ktorú to nadväzuje. Keby tie knihy neboli tak hlúpo číslované, tak by to bolo omnoho ľahšie. No sťažovať sa už nemá zmysel.
Viac menej prežívame rovnaký dej z rôznych uhlov pohľadu. Či už Maxonov pohľad na celú selekciu, pohľad ostatných účastníčok selekcie, ale aj pohľad jej komornej. Tiež poukazuje na lásku. A nie len tú medzi Maxonom a Americou. Nie jedna postava tam bola zamilovaná. A mnoho krát do osoby, do ktorej by ani nemala byť. A niektoré postavy si iba mysleli, že sú zamilované. V skutočnosti vlastne ani nevedeli, čo chcú.
Je ťažké porozumieť vlastný citom. O tom sme sa presvedčili aj v predchádzajúcich knihách. America dlhý čas bojovala sama so sebou. Myslela si, že miluje. A pritom nevidela, že miluje. Komplikované, ja viem. No aj ľudské vzťahy sú komplikované. Každý z nás si niečím prešiel. Aj my často stojíme medzi dvomi „láskami“.