Sťahovanie
Keď som bola malá veľmi som nerozumela tomu, prečo sa ľudia sťahujú. Ťahajú svoje deti z mesta do mesta a zapisujú ich do novej školy. Každý rok nám v škole niekto pribudol a niekto z nej odišiel. Dnes mám dvadsať tri rokov. A konečne začínam rozumieť životu.
Život nie je ľahký, no musíme sa naučiť správne žiť. Už dlhú dobu rozdávam rady do života, aj keď sama niekedy neviem, čo mám robiť. V hlave mám milióny otázok, ne ktoré mi nik nedá odpovede. Sama o nich uvažujem a robím vlastné či už správne, to mi ukáže čas. Ľuďom som tiež dlhú dobu nerozumela. Ani teraz im veľmi nerozumiem, no viem prečo sa sťahujú.
Nie sú vtáci, aby sa sťahovali v zime za teplom, no sťahujú sa kvôli iným dôvodom. Aké to sú? Jedným z dôvodov je svadba. Jeden z parterov sa musí presťahovať, aby spolu žili. Síce neovplyvní dieťa, ale je to sťahovanie. Človek ide od jedného človek k druhému. Balí si veci a ide preč. ide si založiť nový domov a vlastnú rodinu. V určitom veku chceme dať životu nový zmysel a to je rodina, naša vlastnoručne založená rodina.
Ďalším dôvodom môže byť aj nová práca. Ľudia menia zamestnanie, kvôli lepším platobným podmienkam či už kvôli strate starého zamestnania. Tu už to je smutnejšie, lebo na to mnohokrát doplatia deti. Rodičia ich vytrhnú zo zázemia a neľútostne ich premiestnia. Opustia kamarátov a sú nútený si nájsť nových. Nikto nechce ostať sám.
Aj ja chcem mať rodinu, aj ja chcem veľa cestovať, no nikdy nechcem niečomu takému vystaviť svoju rodinu. Už dávno som vyhlásila, že nám nič proti cestovaniu, milujem ho. Dlhodobej zmene vzduchu a hľadaní nového domova. No kým nebudem mať deti. Deti potrebujú zázemie a nie neustále zmeny. Nie sme nijaký kočovníci. Chcem pre svoje deti len to najlepšie.
Ďalším dôvodom ie veľmi milým je rozvod. Keď sa dvaja rodičia rozvedú je samozrejme, že jeden z nich odíde a možno odíde práve ten, ktorému súd zverí do opatery deti. Deti tak niekedy cestujú aj cez pol krajiny, do rodného mesta jedného z rodičov alebo do úplne cudzieho mesta.
Iní však môžu byť natoľko sebecký, že sa sťahujú svojim nenaplneným snom z detstva a teraz na to doplácajú ich deti. Áno, možno vidia kus sveta, no každý potrebuje miesto kam sa môže kedykoľvek vrátiť. Potrebuje domov. Miesto plné lásky, porozumenia a teplého ohňa v krbe.
Ako som v úvode písala mám dvadsať tri rokov. Som mladá. Som sa už dvakrát sťahovala. Prvýkrát keď sa naši rozviedli a druhýkrát keď som sa ja osamostatnila a odišla. Možno ma čaká ďalšie sťahovanie už o dva roky. Do Čiech. Možno sa teším a neviem sa dočkať kedy to bude, a možno sa bojím. Možno by som najradšej ostala tu. Keď som prišla do Nitry, hovorila som si, že keby som nebola sama tak si ľahko zvyknem. Keby som mala aspoň jednu osobu z môjho starého života pri sebe, ľahšie by som sa udomácnila. Teraz keď uvažujem o Čechách sa bojím. Veľmi sa mi tam nechce. Mám tu všetkých a srdce mi krváca, keď by som ich tu mala nechať. No uvedomujem si, čo som pred troma rokmi povedala. Zatiaľ slzy neprelievam. Uvidím, čo mi prinesie zajtrajší deň. Nech ostanem tu alebo pôjdem ďalej, viem, že to tak má byť a teším sa, nech to už dopadne akokoľvek.