Sranda musí byť
Ja sa úplne nestotožňujem s týmto výrokom, no možno sa v radoch mojich čitateľov nájdu aj také osoby, ktoré takto zmýšľajú. Ja som skôr držiteľ výroku „Som za každú srandu.“
Keď tak teraz nad tým rozmýšľam je to veľmi podobné znenie výrokov. Myslím si, že majú rovnakú podstatu a hĺbku myšlienky. Skúsme sa nad tým zamyslieť spoločne. Možno spoločnými silami zistíme presný opak.
Či už chodíme do školy ako ja napríklad, alebo do práce a zarábame ťažké peniaze, máme dni, kedy sa nám nič nechce. Nemáme náladu ani do práce ísť. A vtedy sú tu naši kolegovia a rozjasnia nám deň nejakou vtipnou poznámkou alebo spravia niečo vtipné. V každej komunite sa nájde nejaký šťastko, ktorý sa vždy usmieva a rozdáva radosť ostatným, no aj on má niekedy nie svoj deň. Sranda vtipy nám spríjemňujú dlhý deň v práci, v škole či na besede. Hmmm. Zaujímavá téma a mne sa celkom dosť ťažko píše. Zaujímavé. Možno to je tým, že som dnes už jeden článok písala, ale od kedy som v škole bežne píšem dva články denne a niekedy aj tri. Možno len nemám múzu. No ja sa pokúsim tento článok dokopať do cieľa.
Najlepším dňom na srandu je prvý apríl. Tak zvaný deň bláznov. V tento deň je povolené spraviť si srandu na niekoho účet. Zosmiešniť ho a robiť šaškoviny. Či už ich praktizujeme na vlastnej rodine, alebo na kolegoch, alebo nadriadených. No tú poslednú možnosť by som veľmi neriskovala, keď to nie je taký typ človeka v pohode. Ja ešte nepracujem, tak neviem posúdiť, akého budem mať šéfa. No keby som ja mala niekedy niekomu šéfovať, asi by som svojim zamestnancom za nejaký prvo - aprílový vtip dala príplatok alebo by som im to dala ako jednu z povinností. Myslím si, že by som sa s nimi z chute zasmiala.
Teraz mi tak napadá, že vtipy sa dajú robiť aj na učiteľov. A keď si tak matne spomínam na moju základnú školu, tak sa dostávam k spomienke, že aj my sme na škole robili v tento deň také malé žartíky. Teraz to mám ako pred očami. Keď sme boli asi piataci. Áno boli sme minimálne piataci, lebo nám triednou bola naša matematikárka, ktorej sme tiež spravili menší vtip. A tiež sme nemohli byť ani siedmaci, lebo sme do tohto dňa zapojili aj nášho učiteľa hudobnej výchovy. Takže logicky vychádza, že sme boli, buď piataci, alebo šiestaci. Na tom ani tak nezáleží. Pred očami mám ešte niektoré vtipy, ktoré sme vtedy spravili. Samozrejme, ich tu nebudem rozpisovať. Bolo by to na dlho.
Myslím si, že týmito slovami by som mohla aj ukončiť tento môj článok o srande a vtipoch. Celým srdcom som za spríjemňovanie si dní malým rozptýlením.