Spomienky
Viem, že som už podobný článok písala o minulosti a všetci si poviete, že to bude presne také isté. No mne sa v hlave naháňajú myšlienky, ktorú dám na papier skôr. Podľa mňa spomienky a minulosť nie je úplne to isté. Áno, majú veľa spoločného, no aj tak si myslím, že tie malé, na prvý pohľad nezreteľné rozdiely tam sú a práve tie ich rozlišujú. Už dlhšiu dobu mám na pozadí pripomienku v podobe Wordu, s názvom tohto článku.
Prvé myšlienky prišli ako blesk z jasného neba a ja som si musela urobiť poznámku, že o tomto chcem ešte písať. Viem, znie to hlúpo. Robiť si poznámky, že o toto sa chcem ešte podeliť s celým svetom. No moje myšlienky prichádzajú rýchlo a rovnako rýchlo ma aj opúšťajú. Každý máme nejakú slabosť, niečo čo nás po každom dostane. Mojou sú myšlienky. A ako na potvoru mi v noci nedajú spať, kým ich nedám na papier, alebo si aspoň nepoznamenám, o čom boli. No poznamenávať si ich musím, aby som ich do rána nezabudla. Najlepšie nápady dostávam v noci. medzi pol jednou a druhou hodinou rannou.
No spomienky sú úplne niečo iné. Tie mi ostávajú celý život. Síce som toho ešte veľa neprežila, no všetko čo sa udialo je v mojej hlave, a keď sa to raz začne odtiaľ vytrácať, mám ich zálohované v počítači. Fotkami, ktoré tak rada robím.
Minulosť je väčšinou o tom zlom. Nechceme si ju pamätať, no ona tu stále je. Sprevádza nás na každom kroku. O minulosti som už písala, kto ma číta už dlhšie, o čom minulosť je. Je ako ťaživý balvan. No spomienky presným opakom minulosti. Dobre, nie úplným opakom, lebo sa to tiež stalo v minulosti, ale to je asi všetko, čo majú spoločné. Aspoň ja by som to tak povedala. Spomienky sú pripomienkou toho, že sme raz boli aj šťastný. Pomáhajú nám veriť v lepšie zajtrajšky, keď dnes pršalo, veríme, že zajtra bude slnečný deň.
Spomienky, nám ukazujú, že život nebol vždy taký krutý. Možno sme dnes dostali výpoveď v práci, možno sa dnes s nami rozišiel priateľ, možno nás dnes okradli, no veríme, že opäť bude dobre. Pri pohári dobrého vína sedíme už tri hodiny s kamarátmi a nebol to len jeden pohárik. Sedíme a smejeme sa nad našou pochabosťou z minulosti, aký sme boli bezstarostní a spomíname na staré dobré časy s našimi starými dobrými známymi. Spomienky nám vždy vyčaria úsmev na tvári. Či už sme sa zišli, aby sme oslávili zasnúbenie dobrého kamaráta, narodenie dieťatka, alebo podržali kamaráta v ťažkej životnej situácii. Spoločnými príbehmi sa snažíme osobe vyčariť úsmev na tvári. Povedať neboj sa bude dobre. A to naozaj bude.
Ľudia sa ma často pýtajú ako sa mám. Niekedy keď nemám dobrú náladu, poviem bolo aj lepšie, ale bolo ja horšie. Tým chcem povedať, že sa mi rúca svet pod rukami a ja neviem, čo ďalej. Vtedy mi pomôžu takéto spomienky. V poslednom čase však hovorím premenlivo ako počasie, lebo ešte neviem či ma dnes niekto nenaštve, alebo ma už včera niekto naštval a dnes je predsa slnečný deň, ktorý prinesie nové, pekné spomienky.
Každým dňom získavame nové spomienky. Usmievam. Rozmýšľam čim ma zajtrajšok prekvapí a poteší.
Hmmm. Dostalo ma to. Prišla som na moment, kedy sú spomienky smutné. Keď si spomenieme na človeka, udalosť, alebo miesto, kde s a už nevrátime, neuvidíme a nenavštívime. Bolí nás spomienka na osobu, ktorú sme stratili. Takže aj ja som sa asi mýlila, ale som rada, že som aj ja uvidela to, čo mi bolo ukryté ešte pred pár minútami. Tento článok obohatil aj mňa. A komu by som mala poďakovať? Asi mojej sestričke, môjmu priateľovi a rodine, vďaka nim mám tie najkrajšie spomienky, aké si môžem priať. Srdečne vám ďakujem.