Spišská ZOO a trhy
Aj keď viem, že o Spišskej Novej Vsi som už písala, no opäť som do nej zavítala. Preto lebo je veľmi nemožné pozrieť si Spišský hrad, ktorý sa nachádza v dedinke Spišské Podhradie a spišskú Zoo, ktorá sa nachádza už v spomínanej Spišskej Novej Vsi. Spojili sme príjemné s užitočným a prešli sme celú spišskú Zoo a predrali sa spišskými trhmi. Nejakým zázrakom sa nám podarilo vytiahnuť von aj osobu, ktorá chodí z bytu von iba zriedka a dalo by sa povedať, že v tú chvíľu ide o zázrak. Nie nehovorím o svojom bratovi, čo tiež sa dá považovať za zázrak, keď vytiahne päty z bytu. Aj keď v poslednom čase ich vyťahuj trochu viac, ako mal vo zvyku. Teším sa tomu, aj keď ešte stále nie je odhodlaný tráviť čas s mojimi kamarátmi a známymi. Nevadí, možno sa aj toho raz dočkám.
Osoba, o ktorej dnes píšem je mladšia sestra môjho spolu pútnika a spriaznenej duše na dlhých a únavných cestách. V spišskej Zoo sme mali možnosť vidieť leva, ktorý v tej našej košickej Zoo nejako chýba. Povedala by som, že košická Zoo je jediná Zoo na Slovensku, ktorá nemá leva. No napriek tomu sa môže pochváliť inými skvostami. Nie je ťažké starať sa o zvieratá z teplých krajín, no jedine v tej košickej máme tučniakov a tulene. Možno ma ešte nejaká Zoo prekvapí, lebo toto leto máme v pláne s našou partiou prejsť všetky Zoo na Slovensku.
Ako inak v spišskej Zoo ma presvedčili ísť ku hadom a pavúkom, no ja som si aj napriek tomu našla bezpečné miestečko pri nejakej jašterici. Tej sa, samozrejme, nebojím. Uvažujem, že zatiaľ v každej Zoo, ktorú sme navštívili mali krokodíla. A toho som sa nebála. Zaujímavé. Keď spomínam tie Zoo, táto bola jediná v ktorej nás nechytil dážď. Niektorí ľudia hovoria, že ten dážď chodí za mnou. Keďže nám pršalo aj v bojnickej Zoo, no o nej vám porozprávam v ďalšom článku. Ako pozerám do plániku, naozaj o nej budem písať hneď, keď dokončím tento článok. Plánik nemám preto, že si plánujem svoje články, ale skôr preto, aby som na žiaden nezabudla pri mojich potulkách Slovenskom. Je to taký malý zápisník mojich myšlienok. Zoo nie je až taká veľká a dá sa v pohode prejsť hodinku dve.
Ďalšou zastávkou boli trhy. Stánkov boli veľa. Nevedeli sme, čo mám skôr pozerať. Kam máme skôr ísť. Chceli sme vidieť všetko. Vyzeralo to ako na obrovskom trhu. Kupujúci ľudia mohli zjednávať o cene s predávajúcimi. To sa len tak niekde nevidí. V obchode, keď si niečo dáte do košíka, jednoducho súhlasíte s predajnou cenou. Tu sa môžete hádať a dokazovať, že inde by ste to kúpili v lepšej kvalite za nižšiu cenu. Možno to aj je pravda, možno nie.
Nesmiem zabudnúť na kolotoče, ktoré na trhoch nechýbali. Nevyskúšali sme ani jeden, čas nás tlačil, no aj tak si neviem predstaviť, na ktorý by som išla s mojim strachom z výšok. A užila som si ich dosť asi dva týždne možno viac v Michalovciach. Tam som sa už so životom lúčila, no bola som obklopená ľuďmi, ktorým by som to nemohla urobiť.