Spánok
V posledných dňoch spím dosť málo. Nie je to následok nejakej namáhavej práce, alebo nekonečného sa učenia. V mojej situácii hrajú dôležitú úlohu iné faktory. Nechcem hovoriť o faktoroch, ktoré môžu a aj ovplyvňujú náš spánok. Už som skoro napísala naše správanie. To je dôsledkom jeho nedostatku. Chcela by som skôr rozprávať o jeho dôsledkoch na ľudský organizmus. Áno, viem, čo si poviete. Prečo sa do toho mieša, keď ani nie je lekárka, ani psychoanalytička, ani nič podobné. Nie je človek z praxe. No aj napriek tomu môžem mať bohaté skúsenosti. Myslím si, že nie jeden z nás ich má. Veď každý u čau na čas pracujeme aj 22 hodín denne a spíme málo, dalo by sa povedať, že nespíme.
Hlavným dôslednom je nepozornosť. Presne ako vravím, nepozornosť. Z nedostatku spánku sme nepozorní, myslíme na spánok, na kávu, ako sa vyhnúť našim povinnostiam, alebo ako ich čo najskôr zbaviť. Myslíme na našu posteľ, milovanú osobu či ako si oddýchne pri dobrej knihe, či filme. Pozeráme von oknom, počítame bodky na plafóne alebo si predstavujeme na čo sa podobajú oblaky na oblohe. Nevnímame nadriadeného, prípadne vyučujúceho či prednášajúceho v škole. Tešíme sa kedy to už skončí.
Prvým dôslednom je vstávanie. Vstavanie je každodenné, ale nás zaujíma ťažké vstávanie po prebdetej noci či nociach. Jedna noc sa dá ešte prežiť, no keď ich je viac, tak sa nám nechce vstávať. Nedokážeme sa odlepiť z postele, zatvárajú sa nám oči, po každom si povieme ešte päť minút. Kvôli tomu zanedbávame naše zanedbateľné povinnosti, aby sme dostali aspoň dve hodiny spánku. Často krát pre takýto luxus zanedbávame kamarátov, spoločnosť a všetko, čo nám je blízke. No na druhej strane to pre nás nie je také dôležité, aby sme kvôli tomu obetovali tú hodinku, dve spánku.
Ďalšími dôsledkami sa už však prezradíme. Pokým sme nepozornosť a menší prísun spánku mohli zamaskovať, tmavé kruhy pod očami nezamaskujeme. Dobre istý čarodeji áno, aj na to sú isté páky, ktoré poznajú hlavne ženy. Ale napríklad také zívanie už nezamaskujeme. Nech sa snažíme, ako chceme, keď si raz musíme zívnuť, tak si musíme zívnuť. Unavené, zatvárajúce sa oči, tiež neschováme. Mohli by sme si sadnúť dozadu a trocha si pospať na hodine, no kde máme záruku či sa nás náhodou prednášajúci niečo nespýta. Na pracovisku to je o to ťažšie, keď pracujete v jednej kancelárii s kolegami. Nemôžete si len tak dovoliť, položiť hlavu na stôl a zavrieť oči. Nehovoriac o zamestnaniach, kde je potrebné plne sa sústrediť, ako napríklad vodič MHD.
Myslím si, že by sa našlo ešte niekoľko ďalších dôsledkov nedostatku spánku, n nechcem mojich čitateľov nudiť príliš dlhým článkom. Možno práve niektorý z nich prišiel domov po nočnej a ide sa vyspať. Prajem nám pokojný a ničím nerušený spánok.