Škriatok Adrián
Kedysi a kdesi žil škriatok menom Adrián. Ktorý mal veľké uši. Tento škriatok mal magickú schopnosť, počuť niečo aj z veľkej vzdialenosti. Mnohokrát počul, čo sa deje za širokánskym morom, na druhej strane. Až sa rozhodol postaviť si loď. Pretože sa dopočul, že za morom na druhej strane je ostrov plný pokladov. Pre mladého Adriána nebolo ťažké preplaviť more, ale postaviť si loď. Ostrov ale nemal žiadne drevo, a tak musel premýšľať. Adrián premýšľal a premýšľal, ale riešenia nikde niet až napokon dostal jeden nápad. Ten nápad mu preletel mysľou ani čo by povedal hop. Opýta sa svojho kamaráta, ktorý žije na druhej strane ostrova. Tento kamarát je veľmi inteligentný a múdry, a preto chcel od neho radu, čo má ďalej robiť. Tak sa rezkým kokom pustil za ním. Lukáš, jeho verný kamarát je tiež škriatok. Vždy mu bol ochotný pomôcť, keď Adrián niečo nevedel.
Cesta za ním mu po pustom ostrove trvala tri hodiny, keď tu zrazu sa po ceste vynoril had. Vynoril sa mu z krovia a takto sa mu prihovára.
„Adrián, no len poď bližšie, mám pre teba lákavú ponuku, ktorá sa neodmieta.“
A Adrián na to,: „povedz mi ju, lenže ti neručím, že ju prijmem.“
Had zasyčal a povedal,: „viem o jednej truhlici na tomto ostrove, ktorá sa nachádza v jednej jame, tajne ukrytej.“
Adrián mu na to odpovedal,: „či ma len ty had do pasce nelanáriš.“
„Ale nie, over si sám, ja z tej jamy ten poklad nemôžem vybrať, pretože je na mňa príliš ťažký.“ Adrián neváhal a popýtal sa hada, kde sa tá jama nachádza. Had sa slizko pousmial a pomyslel si už ťa mám chlapče namotaného.
„V tej jame si ťa zjem.“ Povedal si popod nos. Nič netušiaci Adrián sa začal spúšťať po lane dole, do jamy. Ako schádzal po lane, pomyslel si, aký budem bohatý a budem si môcť postaviť veľa lodí. Až došiel na dno a tam nič. Sa po jeho boku objavil had.
„A ty... ty tu čo robíš?“ Opýta sa Adrián so smiechom v hlase.
„Ja som ti to miesto prišiel ukázať.“ A Adrián sa len poteší.
„Nič tu nevidím,“ vraví Adrián.
„Počkaj, tu bližšie,“ zasyčí had. A pomaly sa odplazí k temnému miestu diery, tam na Adriána z nenazdajky zaútočí had. Hryzne ho rovno do zadku a vypustí zo seba jed, ktorý má magickú schopnosť. Odteraz sa bude Adrián len usmievať. Miesto uhryznutia ho veľmi svrbí.
Adrián hada zneškodní a siahne po lekárničke, kde mal protilátku. Avšak smiech neprestal, a tak sa pobral ďalej za kamarátom. Ako si tak kráča lesom, do cesty sa mu pripletie ďalšie hroziace nebezpečenstvo. Stúpil do mraveniska, a to nie je pre Adriána veľmi dobré. No on sa len smeje z magického uhryznutia hada, a preto sú mravce z toho v rozpakoch. Pozerajú sa na toho čudného chlapíka, čo sa stále smeje a rozmýšľajú, čo mu je. Po nohách mu lezú hore a hore. Čím ďalej sa smeje čudesným smiechom, až sa ho tie mravce začali báť. A tak si svoju cestu skúmania po jeho nohách rozmyslia a rozlezú sa, čo najďalej od neho. Sadá si pod vysoký strom, aby sa trochu prestal smiať a zadíva sa na zapadajúce slnko s myšlienkou, že bude nocovať vonku a opäť sa rozosmeje. Hlasný smiech začujú neďaleké zveri, ktoré sa čudujú, ktorý blázon im narúša pokoj a harmóniu v lese. No Adrián sa ďalej smeje na celý les.