Sklamanie
Pocit ľahko označujúci ako negatívny. Akýsi hybrid pocitov smútku a hnevu. Prv chodí hnev, keď chceme povedať aj to, čo v skutočnosti nie je pravda, len ste tak sklamaný, že sa snažíme poučiť čokoľvek, čo by toho druhého ranilo. Hnev kedy vykričíme všetko aj to, čo je už dávno zabudnuté a zahrabané pod čiernou zemou, tá povestná sekera je už dávno zakopaná, no my sme sa rozhodli vytiahnuť všetku špinu, čo sme kedysi našli. Náš hlas nadobudne vyššiu intenzitu aj hlasitosť, aby nás ta osoba lepšie počula. Bráni sa, no my v tej chvíli vidíme len seba. Sme tak trochu sebeckí.
Druhou fázou sklamania je smútok, ktorý prichádza asi okamžite keď zložíme telefón a uvedomíme si, čo sme spravili. A čo spravila tá druhá osoba. Sme smutný pretože sme ublížili osobe, na ktorej nám tak veľmi záleží. Sme tiež smutný lebo nám bolo ublížené s nedokážeme to zmeniť. Stále sa trochu hneváme, no dokáže pripustiť aj vlastnú chybu. Že sme boli až príliš agresívny na milovanú osobu. Smútok sa šíri celým telom rýchlosťou svetla a nedokážeme ho zastaviť. Keď nás celých ovládne príde na rad sklamanie.
Prvé príznaky sklamania sme už pociťovali zmiešaním pocitov hnevu a smútku. Osoba nás sklamala, pretože nedodržala slovo, pretože neprišla na miesto stretnutia, pretože nám nedala včas vedieť, že to ruší alebo že nestíha. Sklamala nás tým, že urobila niečo, o čom hovorila, že to už neurobí. Sklamala nás, keď sa chcela vykrútiť zo svojich povinností. Sklamala nás tým, že nás sklamáva každú chvíľu a nedokáže si stáť za svojim. Niekedy máme pocit, že nás sklamala už len svojou existenciou. Myslíme len na to zlé a neuvedomujeme si, že to bolí aj druhú stranu a možno sme svojim výstupom sklamali my druhú stranu.
Sklamať nás môže len osoba, na ktorej nám veľmi záleží, ktorá nám je blízka či už pokrvne, alebo si ju vybralo naše srdce. Sklamávane našich blízkych stále. Niekedy viac niekedy menej. Sme ľudia. Ľudia robia chyby, keď šliapnu vedľa. Niekedy šliapneme tak vedľa, že sklameme milovanú osobu. Sklamanie je prirodzený pocit, neúspechu, keď sa hneváme na celý svet.
Osoba, ktorá nás sklamal si len ťažko opäť získa našu dôveru a často treba budovať celý vzťah odznovu. Neodhliadnuc od toho, že je to veľmi ťažké pre obe strany. Sklamaný je často uzavretý do seba a nepustí do svojej bubliny nikoho ani najbližších. Plače a smúti za osobou tak blízkou, že ju nedokáže opustiť. Sklamavateľ, lebo lepšie to pomenovať neviem, je osoba, ktorá už sklamala a očakáva sa od nej, že sa o to pokúsi zas a znova. Väčšinou je to osoba obklopená veľkým množstvom ľudí, ktorým už ublížila, no naučila sa s tým žiť. Je často realista miestami aj pozitivista a svet vníma taký, aký je. Nerobí si ťažkú hlavu z toho, keď sa mu niečo nepodarí alebo niekoho sklame. Možno je tak trochu sebec a egoista, ale ruku na srdce, kto má čistý štít a nikoho ešte v živote nesklamal.
Pokúsim sa nesklamať nikoho a nenechám sa sklamať nikým ani ničím, čo mi v živote nevyjde. Ďakujem všetkým, čo ma sklamali. Vďaka nim som silnejšia ako predtým.