Prvé letné kúpanie
Leto najkrajšie obdobie v roku. Všetci naň čakáme. V práci si berieme dovolenku, aby sme mohli ísť k moru, do hôr alebo len tak posedieť na záhradke. Dni sú dlhšie a teplejšie, noci kratšie a vzrušujúcejšie, dievčatá viac odhalené, drinky vychladenejšie a ľudia príjemnejší. Pofukuje jemný vánok a my sa usmievame, len tak pre radosť.
K tomu všetkému patrí aj kúpanie. Ja som už vodu toto leto vyskúšala. Bola naozaj teplá. Prekabátila som slnko tmavými šatami, a tak som ho k sebe ešte viac nalákala. Nie som čierna a nejako extra opálená, no som rada, že nie som spálená. Mám strašnú smolu. V lete ma buď príliš spáli slnko alebo skoro vôbec neopáli. Preto som rada za každé zhnednutie pokožky.
Leto je v plnom prúde a ja som si s kamarátmi zaumienila ísť na Domašu. Posledné letá ma nejako priťahujú prírodné kúpaliská. Aj keď sa tam nedá vyšantiť na toboganoch, je to celkom nový a neopísateľný zážitok. Minulé leto sme boli na Šírave a bolo exkluzívne. Hlavne sme tam išli kvôli pieskovým sochám. Nestáli za veľa, môžem úprimne povedať. Aj tento rok sú na Šírave opäť sochy a stále váham či to risknem a dám im ešte šancu. Čo myslíte mala by som? Dnes už viem, kam sa pôjdem ochladiť najbližšie. Verím, že aj o tom vám napíšem.
Čo bolo na Domaši? Všetko teplá voda. Malé rybky, ktorých som sa zľakla, lebo som si myslela, že to sú pijavice a preľakla som sa. No čo za všetko môže čítanie kníh. Lebo v tej dobe som akurát čítala knihu z minulosti o liečení pacientov v tej dobe a akurát sa tam písalo o pijaviciach a nejako som si to dala do súvislosti. Som žena a ženám všetko so všetkým súvisí. Ako povedal môj partner na cestách: „Knihy sú zlo.“ Odjakživa sa bojí, že ho kniha hryzne, „kusne“.
Okrem tých rybiek tam je fajn. Stačí si vziať deku a zvaliť sa na trávu. Čľupnúť do vody, ale nie ďaleko ak máte strach z hlbokej vody. V tom prípade sa držte iba pri okraji vody. Domaša je veľmi zradná a sú tam dosť veľké hĺbkové rozdiely. Stačí jeden krok a už nedosiahnete na dno. Sama som sa o tom presvedčila. Ešte že som nebola v tej vode sama. Tak som sa preľakla, že neviem, čo by som mnou bolo, keby tam som sama.
No našli sa aj taký odvážlivci, čo preplávali celú šírku Domaše a nič sa im nestalo. Možno by som to zvládla aj ja, no musím ešte popracovať na svojej kondičke, aj preto som začala behať. Vybudovať si nejakú kondičku, aby som nelapala dych, keď dobehnem na autobus a mohla si spokojne plávať vo vode, nie len preplávať dva metre a už nevládať.
Slovensko má veľa vodných plôch, ktoré môže ponúknuť na kúpanie, tak ich využime. Asi také malé posolstvo z tohto článku.