Predsudky
Všetci dobre viem, čo sú to tie predsudky, no neuvedomujem si, že ich sami vytvárame. Predsudky sa najčastejšie vytvárajú v skupinách ľudí, kde sa veľa rozpráva o druhých. Kedykoľvek príde niekto nový, všetci si pomyslia svoje len na základe jeho oblečenia, postoja či už pár slov. toho človeka ani poriadne nepoznáme, neviem čím si prešiel, čo zažil, kde bol a čo tam robil. Možno má zaujímavé historky z cestovania, o ľuďoch, ktorých spoznal. No my ho zavrhneme len vďaka tomu, že sú trochu hanblivý a ťažšie sa im nadväzujú nové kontakty, no keď ich človek bližšie spozná, zistí, že je veľmi spontánny a má rád výzvy. No nikdy sa to nedozvieme, lebo si povieš ním sa nebudem baviť, lebo chodí v čiernom. Stačí, že raz príde v čiernom a hneď má nálepku.
Nálepku, ktorá mu ostane dlhú domu, možno aj navždy alebo celú dobu na škole, alebo inej inštitúcii, práci. Prvý dojem robí veľa, no nemalo by sa spoliehať len na prvý pohľad, prvé slová a prvý vstup. Veľa to o človeku napovie, no netreba posudzovať ľudí len podľa toho.
Mylné predsudky sa tiež rodia z toho, čo počujeme o tom človeku. Mne osobne sa to už tiež stalo. Počula som nie veľmi dobré veci o jednom človeku, no nebolo to odo mňa veľmi pekné. Súdiť niekoho len z toho, čo som počula od druhých. Aj napriek tomu som si dala tú námahu a tú osobu, bližšie spoznala. Ukázalo sa, že v skutočnosti vôbec nie je taká, ako sa hovorí.
Každý z nás mal niekedy mylné predsudky. Sme ľudia a už z dávnej minulosti je známe, že očakávame len to najhoršie. Preto si o nám neznámych osobách myslíme len to zlé a nechcem sa s nim zblížiť. Predsudky nás uzatvárajú pred svetom a nedovoľujú nám užívať si život plnohodnotne.
Myslím, že veľa z nás sa ocitla v situácii, keď práve on bol tou osobou, ktorú posudzovali podľa jeho výstupu na verejnosti, oblečenia alebo rozhovoru. Okamžite nás zaškatuľkovali. Dali nám nálepku, s týmto sa nebaviť. Ani nás dobre nepoznajú a už si myslia, že oni sú tí najlepší. Myslím si, že v tomto svete sú peniaze moc. Nie to si nemyslím to viem, no to čo si myslím je, že aj predsudky tvoria hlavne peniaze. Ten kto má veľa peňazí si dovolí hovoriť o ostatných, čo si myslí a hovoriť im, čo si majú myslieť. Ako sa majú správať. A pritom my, môžeme mať rovnako veľa peňazí, no nie sme taký otvorený k cudzím ľuďom.
Predsudky sú vlastne len myšlienky, vďaka ktorým sa rozhodneme s niekým baviť či nebaviť bez toho, aby sme ho spoznali. Tento prístup nie je správny. Človeka treba prv spoznať, niečo s ním zažiť, vyskočiť z lietadla napríklad. Vidieť ho plakať no aj smiať sa. Neukazovať si na ľudí a šíriť mylné, nesprávne názory medzi ostatných. Áno, predsudky sú všetky tieto moje myšlienky a postrehy.
Každý človek je nejaký a chcela by som poznať niekoho kto je dokonalý, bez chyby. Šuškáme si o nich, len preto že možno raz šliapli vedľa. A tak druhá šanca, možno aj tretia niekedy pomôže a je potrebná, aby nám ten človek ukázal svoju právu tvár. Nezahadzujme ľudí po prvom neúspechu. Neriaďme sa tým, čo nám povedali iný, vytvárajme si vlastné názory. Nekráčajme v jednom stáde, buďme originálny a vynaliezavý. A hlavne tvorme si názory na základe prežitých udalostí a nie z výzoru, jednej vety, alebo ako prešiel okolo nás.
Majme rozum a používajme ho. Milujme originalitu. Buďme kamarátsky a spoznávajme navonok nezaujímavých ľudí. Svet bude krajší a lepší pre naše deti. Neničme ho len preto, že nám dal tak málo, lebo našim deťom dá ešte menej až raz už nedá nič.