Predpoklad sklamania
Nedávno som písala jeden zaujímavý článok, pre vás, mojich verných čitateľov, aj pre tých menej verných. Mnohokrát to je tak, že ledva dopíšem jeden článok, hneď mám nápad na ďalší. Rovnako to bolo aj v tomto prípade. V jeden deň som dopísala svoj článok a na ďalší som si už poznačovala tému k tomu dnešnému, aby som si ho mohla napísať, keď prídem domov.
Myšlienku mi vnukol článok o menách. Ako som písala, že s určitými menami sa nám spájajú isté charakteristické črty. Farba vlasov, očí, postava, výška a podobne. Môj predpoklad sklamania možno rovnako uplatniť. Aj keď si myslím, že hlúposť, aby niekto spoznal dvoch ľudí s rovnakým meno za účelom bližšieho spoznania a nadviazania rodiny. Ale aj také sa môže stať. A tu sa skrýva moja otázka. Je možné veriť nositeľovi určitého mena, keď nás už jeho menovec v minulosti sklamal? Podľa mňa je to ťažké. Nehovoriac o tom, že ja by som si asi s danou osobou ani nepísala.
Sme ľudia a máme predsudky. K nim sa nebudem veľmi vyjadrovať, môj názor nájdete na mojej stránke. Nechcem sa opakovať a nudiť vás niečím, čo si viete, poľahky nájsť. Dá sa vôbec veriť ľuďom bez ohľadu na ich meno? Vie, nám niekto zaručiť, že nás nikdy nesklame? Že sa nás nevykašle, keď ho budeme potrebovať? Môžeme s určitosťou povedať, že si vždy nájdeme čas pre toho druhého? Nie! Nikto nie ej dokonalý a každý robíme chyby. Obávame sa ľudí, možnej opakujúcej sa histórie, no sami ju aj tvoríme. Opakujeme svoje chyby, lebo sme sa ešte dostatočne neponaučili. Ale to, samozrejme, nie je ospravedlňujúce. Nemôžeme sa stále schovávať za naše nedospelé ja. Chcem veriť, že ľudia sa dokážu zmeniť a nie len k horšiemu. Síce je pravda, že po trpkej skúsenosti sa obrníme a nedovolíme ostatným s ak nám opäť zachovať zle. Nenecháme sa manipulovať a hanobiť našu česť. Týmto aj vznikajú predsudky o ostatných a mylné domnienky, že všetci patria do jedného vreca.
Moje vrece je vždy otvorené a pripravené kedykoľvek tam niekoho hodiť či vybrať von. Nečudujem sa ľuďom, že po sklamaní, tak ľahko nenaletia na sladké rečičky, no netreba zabúdať, že každý niekedy šliapneme vedľa, a čo urobil jeden nie je nikdy také hrozné, ako to, čo urobí ďalší. A možno aj naše deti. Nemyslím konkrétne niečie deti, ale všeobecne deti našej generácie. Deti akejkoľvek generácie. Predpokladáme sklamanie, no nezatvárajme oči pred nádejou, túžbou, budúcnosti a lásky. Viem, je to ťažké, keď už toľko krát sme sa v ľuďoch sklamali, no verím, že na každého čaká to jeho šťastie. Nedúfajme v to zlé, ale myslime na to dobré, čo nás čaká. Nepredpokladajme sklamanie, verme v to dobré a možné pozitívne prekvapenie.