Praha
Jeden z našich väčších výletov. Uvažujem či je lepšie cestovať v noci, alebo cez deň. Keď idete cez deň, zabijete tým veľkú časť dňa. No keď cestujete v noci, ste celí dolámaný, nevyspatý a zničený. Najhorší pocit pri cestovaní v noci je, že vo vlaku keď ležíte, máte pocit, že ste dole hlavou. Strašné už nikdy viac. Som si hovorila, keď sme došli ráno o6 do Prahy. A aj tak som to absolvovala ešte raz, keď sme sa vracali domov. Ale čo bolo medzi tým?
Dali sme si predraženú kávu a uvedomili si, že sme zmenili málo peňazí. Ja kávou, Erik čajom sme nabili svoj organizmus energiou a vydali sa putovať pražskými ulicami a čakať na Erikovu sestru. Stratili sme Česku ku hlavnímu nádraží. No videli sme kus mesta. Neskôr sme sa vrátili s GPS na stanicu počkať Tinku, pochodiť kultúrne pamiatky a nezabudnúť na hrad. Najviac ma udivila tá prehliadka. Akoby sme chceli vyhodiť do vzduchu celý hrad. Put on, open, poukazovať tým policajtom všetko, čo máme a potom cez detektor kovu a až potom sme boli voľný. Pripravený na prehliadku. Prv sme sa rozbehli po prehliadkach, ktoré sú zadarmo, no po chvíli sme si uvedomili, že za veľa vecí si treba zaplatiť, tak sme išli opäť na začiatok a kúpili si lístky. Strata času, ale aspoň mám o čom písať.
Tinka stále bola nervózna, lebo je išiel vlak o pol ôsmej večer a chcela všetko stihnúť pozrieť. Po namáhavom kráčaní sme sa išli najesť, no aj s tým sme sa museli ponáhľať, aj keď Tinka počítala na jedlo hodinu. Bolo to nutné. V ten deň sme si pozreli ešte vodný svet. Kŕmili rybičky veľa fotili. Z celej Prahy máme viac ako tisíc fotiek.
Ďalší deň sme si chodili po meste bez Tinky, no po meste, boli sme v pražskej ZOO. Musím uznať, že je naozaj veľká, majú tam nesmierne množstvo živočíchov. Chodili sem šesť hodín v kuse. Chodili sme toľko, že som myslela, že mi odpadnú nohy. Spomeniem len pár zvierat, ktoré sme videli. Ľadový medveď, červené pandy, slony, najväčšie korytnačky na svete, žirafu, hrochov, hady a pavúky, čo ja veľmi nemusím. surikaty nesmeli chýbať, tie sú v každej ZOO.
Večer sme boli s Erikovým bratrancom ako aj deň predtým. Dali sme si drink a pokecali si. Pri hľadaní jedla bol náš sprievodca na telefóne. Pri obede sa nám podarilo zablúdiť v nákupnom centre. Ale ako sme zistili aj on sa tam už asi trikrát stratil. Túto noc som opäť veľa nenaspala, lebo pršalo, a keď prší, nemôžem spať. Celé doobedie pršalo a my sme ležali v posteli pomaly až do chvíle, kedy sa končilo podávanie raňajok.
Povozili sme sa ešte metrom, zašli do Petřnu, do zrkadlového bludiska, urobili si tam bláznivé fotky, vyšliapali vyhliadku, vyskúšali lanovku. Najedli sa, potúlali, lebo prestalo pršať, respektíve iba kropilo. Dali si kávu, nakúpili čokoládové cukríky, vypili si čaj a išli čakať na náš vlak domov. Domov, sladký domov. Ale bolo fajn. Videli sme kus mesta, aj keď nám kvôli počasiu nevyšiel AquaPalac Praha. Nevadí, do vody môžeme skočiť aj na Slovensku, v Košiciach. Cesta bola dlhá a ešte menej som sa vyspala. No dohnala som to v Košiciach, keď sme prišli. Pospala som si asi do jedenástej. Užila som si to a som rada, že som išla.