Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín
Nie, nie je to žiadny výskum o ľuďoch, no možno trošku ale je podaný takým úžasným spôsobom, že v nás vyvoláva pocit príbehu, ktorý chce autor vyrozprávať. Po prečítaní tohto názvu som si a nazačiatku myslela, že príbeh bude zachytávať hurikán Katherine. Že autor bude opisovať stratu manželky či priateľky, ktorú jej zobral a bude sa snažiť nejako predvídať jeho výskyt, alebo niečo také. Ako prvé ma zaujalo to, že Katherine je dievča. Niekoľko dievčat, ktoré majú čosi spoločné. Všetky chodili s Colinom, hlavným hrdinom príbehu.
Moje doterajšie skúsenosti s knihami pána Greena mi nahovárali, že ako aj ostatné, aj táto skončí smutne. Rozchodom, opustením či smrťou. No tento príbeh je iný. Smutnou zápletkou začína. Colinovi dalo kopačky už devätnáste dievča menom Katherine. Leží na koberci vo svojej izbe a jeho jediný kamarát Hassan, sa mu snaží pomôcť po jeho rozchode. Nahovorí ho na „road trip“, kde sa budú len tak bezcieľne túlať po okolitej krajine a žiť životom pustovníkov. Spolu prehovorili Colinových aj Hassanových rodičov. Myslím, že by neuškodilo poznamenať, že Hassan je moslim, na čo ste mohli aj sami prísť z jeho mena. No Colin je polovičný žid a ateista. Dúfam, že som to správne pomenovala. Jednoducho povedané neverí v Boha. Takže títo dvaja čudáci sa vydali na dobrodružstvo do sveta.
Po nejakej dobe sa Colin rozhodol zastaviť a vidieť hrob nejakého arcivojvodu, kvôli ktorému vypukla prvá svetová vojna. Colinovi a Hassanovi robila sprievodkyňu Lindsey. Podľa mňa do nej Colin už teraz zaľúbil, aj keď ešte stále sa spamätával zo straty Katherine. Pošmykol sa a zaslúžil si tržnú ranu nad obočím. Lindsey mu tú ranu ošetrila. Priviedla ich domov a jej mama Colina hneď spoznala. Colin totiž vystupoval v detskej súťaži, ktorú vyhral. Lindsina mama im ponúkla brigádu. Zachytávať príbehy ľudí, ktorí pracujú, alebo pracovali v továrne. Továreň na šnúrky do tampónov drží celé ich mestečko. Veľa ľudí z tohto mesta v nej pracuje. Mali s nimi robiť rozhovory.
Colin už dlhšiu dobu verí, že žiadne vzťahy nekončia šťastne. Podľa neho všetky vzťahy končia rozchodom, rozvodom a smrťou. Vlastne má pravdu. Aj mojich pár vzťahov skončilo rozchodom. Mamka sa rozviedla, takže ten druhý prípad. A moja babka zase ovdovela už pred vyše desiatimi rokmi. Taktiež ľudí rozdelil do dvoch skupín v rámci vzťahov na: „darcov a zberačov kopačiek“. Čo vlastne znamená, že sú dve skupiny ľudí. Ľudia, ktorý kopačky dostávajú a ľudia, ktorý kopačky dávajú. Myslím si, že ja patrím k tým ľuďom, ktorí kopačky dávajú, k darcom. Všetky moje vzťahy som ukončila ja, aj keď v poslednom vzťahu to je asi vzájomné, lebo po každom to chce ukončiť ten druhý, podľa toho kto sa urazí a cíti sa ublížení. Dúfam, že tento skončí smrťou. Chcem prežiť nádherný vzťah s touto milou osobou. Je mi naozaj blízky a záleží mi na ňom.
Viem, že trochu odbočujem, ale myslím si, že potrebné pridať do toho aj vlastné zážitky a vlastné lekcie v živote. Takže Colin sa rozhodol všetky tieto body zhromaždiť a spísať poučku. Poučku o podstate predvídateľnosti Katherín, ktorú chcel použiť na všetky vzťahy. Chcel vytvoriť vzorec, ktorý by vedel povedať ako dlho bude trvať vzťah dvoch ľudí. Kto komu dá kopačky. Chcel vymyslieť niečo, vďaka čomu by sa zapísal do dejín ľudstva. Chcel, aby sa na neho nezabudlo ani po rokoch. Lindsey má svojho chlapca, s ktorým chodí. Predstavuje rovnakého outsidera ako je aj Colin. Obaja sú dosť málo obľúbení. Aj keď na prvý pohľad si Colin myslel, že Lindsey je pod jeho úroveň, lebo číta nejaký časopis o slávnych ľuďoch. No postupom času, keď Lindsey spoznával, uvedomoval si, že je fajn dievča. Bývali spolu pod jednou strechou s Lindsey a jej matkou. Spolu chodili robiť rozhovory a za tie zarábali slušné peniaze.
Jeden deň išiel Colin s Hassanom, Lindsey, jej frajerom tiež Colinom, a jeho kamarátmi na lov diviakov. Colin a Hassan išli na lov spolu s jeho otcom. Nevydržali s ním držať krok a tak ostali oddychovať na jednom mieste v lese. Po čase ich prekvapil jeden diviak, Hassan ho vystrašil, alebo skôr vyprovokoval svojimi nadávkami a Colin ich musel zachraňovať vystrelením z brokovnice. No veľmi im nepomohol, lebo trafil sršnie hniezdo. A tí ich naháňali. Keď ich ku koncu lovu prestali naháňať dobehli k cintorínu a tam Hassan našiel svoju frajerku nadskakovať na Colinovi, tom druhom. Colinovi, ktorý chodí s jeho kamarátkou Lindsey. Hassan sa k nim priblížil a zreval na ňu, že sa s ňou rozchádza.
Colin si nahral ich rozhovor a Colinove vyhrážky. Neskôr, keď sa aj ostatní vrátili do tábora, Colin pristúpil k Lindsey a pustil jej nahrávku. Okamžite sa s ním rozišla. Strhla sa veľká bitka medzi Colinmi, Hassanom a Colinovmi kamarátmi. Všetci útočili na toho druhého Colina. Počas tejto bitky Lindsey povedala Colinovi: „ Mein Held.“, čo znamená môj hrdina. Ďalšie dni boli čudné, no dali sa Colin a Lindsey do vzťahu. Colinovi vyšlo, že ich vzťah vydrží iba štyri dni. Neviem odkiaľ, ale o tomto časovom úseku vedela. Preto mu napísala list, v ktorom sa s ním rozchádza. Colin už vedel, čo ho čaká, keď zbadal list. No na konci mu povedala, že iba žartuje a Colin si vydýchol. No jeho poučka sa mýlila vo vývoji jeho vzťahu. Napokon zistil, že vývoj vzťahu sa nedá predvídať, lebo budúcnosť je neistá.
Ďalej by som chcela poznamenať, že táto kniha je prvá v ktorej sa správne píše napadlo mi. Ešte som asi naozaj nečítala knihu, v ktorej by to písali správne. Aj ja píšem a snažím sa to dodržiavať, lebo aj v hovorovej reči mi to dosť vadí a opravujem ľudí okolo seba.
Myslím si, že spomenúť treba, že autor v knihe napísal 87 vysvetliviek. Mnoho z nich boli preklady z iných jazykov či už z arabčiny, nemčiny, alebo francúzštiny. Tiež tam vysvetľoval niektoré slová a pojmy. Ešte som nečítala knihu, v ktorej by bolo toľko vysvetlení. Samozrejme som čítala aj tie veci „pod čiarou“, vysvetlivky. Inak by som nevedela, že Mien Held je môj hrdina. Nemčinu som mala len krátko. Ale páčila sa mi a veľmi. Bolo to niečo iné a nové.
Za zmienku tiež stojí pár citácii. Napríklad: „Niekoho môžete priam bláznivo ľúbiť. Ale nikdy nikoho neľúbite tak, ako vám bude chýbať.“
„Som plná somarín. Nikdy nie som svoja. Keď som so starúšikmi, hovorím južanským prízvukom, s tebou som samý graf a hlboké myšlienky a s Colinom som zasa slečna Princeznička. Som nikto. Cesta životom v koži chameleóna ťa zavedie tam, kde nič nie je skutočné. Ako si to opísal svoj problém? Že nič neznamenáš?“
„Človek sa tak ľahko zasekne.“
Tieto tri ma najviac zaujali. Ten prvý asi najviac, ale ani tie ďalšie dva nie sú na zahodenie. Určite by sa našli ešte nejaké, no nechcem celú recenziu zahltiť citátmi a ďalšie som si zapísala. Veľa vecí, o ktorých píšem som si zapísala, lebo je to dosť zložitá kniha, aj tak keď pozerám do poznámok zisťujem, že som o všetkom nenapísala, tak budem rada ak si túto knihu aj vy prečítate.