Podmienky sa menia, no ľudia ostávajú rovnaký

27.12.2017 16:59

Tento článok zameraný na nijakú konkrétnu tému. Hlavne preto, lebo sa chcem vyjadriť k viacerým veciam a ku každému chcem povedať len niečo.

Hlavnou témou číslo jedna je naše moslimské obyvateľstvo. Myslím si, že už asi každý sa stal svedkom nejakého moslima na ulici. Neviem prečo, ale moslimovia také typické črty, že ich spoznám na prvý pohľad. Aj vy? Nejde  farbu pleti, nie som rasistka. Ani o tú ich bradu, ale jednoducho to majú vpísane v očiach. Takú tú krvilačnosť, alebo ako by som to nazvala. Jedna vec je stretnúť takého človeka na ulici za bieleho dňa. Iná však je s niekým takým cestovať. To fakt zážitok cestovať s moslimkou v električke. Dozviete sa nové trendy v nosení šálov. :D mi si ich dávame na krk, aby nám nebola zima naň a ony si ním obmotajú hlavu. Tiež spôsob ako ostať v teple.

Ešte väčšia sranda je, keď si spokojne cestujete ráno do školy, no možno už je skoro obed, lebo školu mám teraz kadejako, ale o to nejde. Ide o princíp, že si prisadne také individium práve k vám, keď je kopec voľného miesta. Čo deň to perla. To mi napadlo dnes keď som išla dole mestom zo školy. Zrejme to bude moje heslo dňa, alebo možno aj na pár nasledujúcich dní.

Ďalej by som chcela spomenúť našich milých prednášajúcich, naše milé doktorky, docentov a trénerov rôznych športových disciplín. Zaujímavo to znie. Čo poviete? Športové disciplíny. Dúfam, že sa na mňa nebudete hnevať ak ich všetkých zabalím bo balíka vyučujúci. Myslím si, že nie. Takže títo vyučujúci sa tiež nemenia. Ostávajú stále rovnako zatrpknutí. Krutí a hnusní ako vedia len oni. Neskutočne radi si na nás vybíjajú svoj hnev a trestajú nás za niečo, čo nemôžeme. Veľmi radi nám dávajú na zápočty zákerné otázky, chcú od nás nadľudské výkony s minimálnou dávkou spánku a maximálnou dávkou kofeínu.

Tu nejaká práca, tam niečo napíš. Nauč sa to a tamto a náš osobný život neexistuje. Asi podľa nich. Behaj lietaj a nič nestíhaj. Takto nejako vyzerá typický semester priemerného študenta. Okrem toho mnoho z nás sa snaž aj športovať a je to veľmi ťažké v dnešnej uponáhľanej dobe. Niekto tancuje, iný behá, ďalší chodí do posilňovne a iný na jogu.

Obdivujem týchto ľudí, ktorí dokážu pri tom všetkom aj pracovať a zarábať si na živobytie. Ja behám len do školy a späť a mám dosť. Klobúk dole vám všetkým, čo chodíte do školy, pracujete a stíhate športovať. Úprimne závidím aj tým, čo stíhajú aspoň dve spomínané veci. Zrejme to bude tým, že sa snažím na vás myslieť každý deň moji milí čitatelia.