Pes ro(c)ku
Opäť ide o animáčik. Ja som na nich asi závislá. Nevadí, aspoň na niečom. Alebo možno som na dvoch veciach aj na Erikovi, ale to je iná závislosť. Musím sa priznať, že tento film som si musela pustiť dvakrát. Nie preto, že by sa mi nepáčil, alebo že som nepochopila pointu. Jednoducho som si ho chcela pustiť a mala som ťažký deň, hlavne keď ma naštvala moja malá sestrička a nevedela som sa navnadiť na pozeranie. Tak asi po desiatich minútach som to vypla. Viem, nie je to profesionálne, ale keď to nejde tak to nejde.
Len pred pár dňami som ti to opäť pustila. A záhadne som to dopozerala až do konca. Celý animáčik je o tom, ako niekto koho rodičia sa snažia dotlačiť, aby išli v ich šľapajach sa nikdy neskončí dobre. Treba urobiť kompromis. V úvode rozprávky nám ukážu čo sa stalo v minulosti a aké opatrenia museli urobiť. V celej dedine v horách žijú skoro samé ovce. Povedala by som kozy. Tak mi prišli, ale nehádam sa. Pred rokmi na nich zaútočila svorka vlkov. Strážcami oviec sú psy. Vlastne jeden pes, jeho syn bol ešte malý. Vtedy začal jeho otec s jeho výcvikom. Jeho syn, Body, len ťažko sa sústredil a chcel sa hrať a spievať. Hra na hudobné nástroje bola zakázaná, lebo vraj len kvôli nej ich našli vlci. A vlci myslia len na jedno, na jedlo. Body rástol a pomáhal otcovi držať hliadku. Jedného dňa sa ovca na hliadke zľakli a musel ísť hľadať hlavu figuríny.
Z lietadla vypadla čarovná schránka, rádio, kde počul spievať istého Engusa Kočkostára. Engus Kočkostár bol a je rokový spevák. Po pesničke dal pár rád budúcim hudobníkom. Body si vzal jeho radu k srdcu a chcel ísť do mesta. Jeho otec s tým prv nebol spokojný, a chcel ho vystrašiť, že na dedinu útočia vlci. Pri tomto pokuse Body podpálil suchý tovar, veľmi suchý tovar a pyrotechniku. Tým upriamil pozornosť vlkov na ich dedinu. Už dávno by boli na dedinu zaútočili, no boja sa armády, ktorú Bodyho otec vytvoril. Armádu oviec, ale vlci o tom nevedeli. Nakoniec sa Bodyho otec rozhodol, že pustí syna do mesta, nech skúsi byť hudobníkom, no keď neprerazí už nebude vymýšľať a bude dobrým strážnym som.
Rozlúčil sa s ovcami a sadol na autobus do mesta. V meste sa to hemžilo zvieratami. Neboli to len ovce a vlci, ale aj krokodíly, zebry, myši a žirafy. Márne hľadal park rocku. Nikto mu nechcel pomôcť, kde ho nájde. Nejakou šťastnou náhodou ho auto vymrštilo až k parku. Jeden gitarista si z neho v parku robil srandu, že má ísť za Engusom Kočkostárom, nech ho učí hudbe. Vraj nech pobozká vstupnú bránu pre šťastie. Hlúpučký Body tam išiel a len čo sa jej dotkol, ho šľahla elektrina. S Engusom strávil jeden deň v parku, lebo Engus vyšiel zo svojho domu a brána sa za ním zavrela. Kým boli v parku stihli Engusa uniesť vlci. Potom ho aj vrátili domov. Producent na neho tlačil a Engus nemohol tvoriť. Tak hnusne využil Body, aby za neho vymyslel pesničku a potom ho vykopol von.
V rádiu sa opäť prihovoril ľuďom a Bodyho pesničku vydával za svoju. Bodymu nikto neveril, že sa pozná s Engusom. Engusov robot Ozy. Pritlačil na Engusovo svedomie a Engus mu podpísal gitaru ako darček za to, že mu pomohol s pesničkou. No Body už bol chytený vlkmi a vytáral, že tá armáda je falošná. Vlci okamžite zahájili útok na dedinu v horách.
Engus a Bodyho kapela z parku išli Bodymu pomôcť a vyslobodiť ho. Či sa Body dostal včas do dediny v horách zistíte, keď si pustíte animáčik Pes ro(c)ku. Myslím si, že dnešné animáky sú niečo ako v mojej dobe bájky, dobe dinosaurou, ako tomu určite povedia moje deti. Áno, bájky, kde pomocou personifikácie boli na zvieratá prenesené ľudské vlastnosti a na konci bolo vždy ponaučenie. Tieto animáky poukazujú na chamtivosť niektorých ľudí, a aký je svet zlý. Nakoniec vždy vyhrá spravodlivosť. Už si nepamätám, ako to bolo v tých bájkach. No viem, že najznámejší bájkar bo Ezop a jeho bájky som ako dieťa mala doma. A ešte niečo. Pripravujem kritiku k jednému filmu, čo natočili podľa rozprávky. Asi viete, o aký film ide. Máte sa na čo tešiť.