Opäť v Prešove
Viem, že o Prešove som už písala, viem tiež, že som v ňom už bola niekoľkokrát. A rovnako vie, že koľko som v ňom bola, toľko som o ňom nepísala a môj prvý článok o Prešove vyšil asi pred rokom, no je rozdiel kedy prešov navštívite. Tento krát som ho bola pozrieť v zime a nebola som sama. Aj keď som opäť cestovala sama a nie s niekým ako do Levíc, užívala som si cestu osobáčikom. Keď užívaním dá nazvať tŕpnutie či vystúpim správne. Neviem prečo, ale keď idem do Prešova stále mám taký čudný pocit. Možno to je tým, že tam mám byť presne v určený čas a bojím sa, že keď zle vystúpim, tak sa tam dostanem až o dosť neskoro. Niekto ma čakal v Prešove. Dobre čakala som ja. Môj osobáčik tam bol skôr ako niekoho rýchlik, ale to sa stáva.
Ešte stále to mám v živej pamäti. Bol krásny zimný deň. Akurát začínalo vonku snežiť. Pripravovala som sa na Mikuláša. Prešov je čarovné mesto. Keď doň človek vojde, nechce sa mu odísť. A hlavne v tomto predvianočnom období. Všetko je zasnežené, aj keď ten sneh nevydržal dlho, no čo by sme očakávali od takého skorého snehu. Navôkol krásna tma, všetci dobre vieme, ako je vonku v zime už po štvrtej hodine poobede. Všetko krásne rozsvietené. Trhy v plnom prúde a očakávaný štart pretekárov.
Už dlhšiu dobu vravím, že každé obdobie má svoje čaro. Leto. Áno, začala som letom. Možno aj preto, že mi už chýba. Tie krásne slnečné dni. Teplučko. Všade naokolo otravné osy. Trávička vonia, voda je teplá. Všetci sme šťastný, škola skončila. Všetci nosia sukne, šaty alebo kraťasy. Tesné trička nesmú chýbať, odhaľujúce presne toľko, čo treba. Jeseň, plná farieb a veterných dní. Neutíchajúceho dažďu počas zamračených rán. Toto obdobie pôsobí aj na našu psychiku. Ďalším nádherným obdobím v poradí je zima. Všetko je zasnežené. Deti vonku pištia od radosti, sánkujú sa a guľujú. Raj na zemi. Niekedy len tak spomínam, aké to bolo, keď sme boli deti. No teraz má zima pre mňa inú podstatu. Zimnú pohodu si predstavujem, zababušená doma v deke sediac v kresle pri krbe, čítajúc dobrú knihu a popíjajúc teplý čaj. Môj svet. No aby som nezabudla máme aj jar. Na jari sa mi asi najviac páčia tie krásne ružové rozkvitnuté kvety. A celkovo všetko je také rozkvitnuté a prebúdza sa k životu po zimnom spánku.
Mám jeden sen. Navštíviť Prešov aj na jeseň. Síce som tam už bola v septembri, ale to sa ako jeseň nedá veľmi považovať, lebo vtedy je ešte dosť teplo. Videla som ho v lete, v zime aj na jar. A veľmi sa mi páčil. Stále si ma niečím získa. Možno som melancholická a ešte neviem aká, ale naozaj sa teším z maličkostí. Som čudná, no čo už narobím. Rada píšem a pijem čaj. Teším sa na ďalší výlet či už do Prešova, alebo niekde inde. Budem o tom opäť písať, ako vždy.