Opálové bane v Prešove
Téme už nie veľmi aktuálne, lebo v baniach som bola už dávnejšie a nebol čas, kedy o nich písať. Keď tak teraz o nich uvažujem ani nie je veľmi o čom písať. Bola som v Prešove a videla som naživo opálové bane. Koniec článku bodka. Aj takto by sa to dalo zhrnúť do jednej vety. No ja takéto veci nerobím. Aj s odstupom času si viem vybaviť všetky dôležité podrobnosti.
Začalo to ako inak ranným vstávaním. Nie veľmi ľahko sa vstáva ráno o piatej, no ešte horšie sa vstáva o štvrtej. Dohodli sme sa na skoršom spoji, aby sme potom nemuseli na miesto opálových baní toľko šliapať. Ako zvyčajne sa nám nepodarilo postaviť z postele, alebo skôr nám nezvonil už budík a zobudili sme sa o hodinu neskôr ako sme mali. Stáva sa.
Tak sme nastúpili na iný bus a vystúpili v dedinke na druhej strane, ktorá je od toho miesta ďalej. Samozrejme, som celú cestu protestovala a frflala. Prečo nie? Veď som žena a musím sa vždy sťažovať, to mám v náplni práce už dávno. Ako inak bol tam beh a ja som sa opäť nudila. I keď som sa v ten deň zahrala na malú fotografku a fotila bežcov pribiehajúcich do cieľa.
Ešte pred behom sme využili prehliadku v opálovej bani. Bola tam zima a tma. Bez baterky by sme nič nevideli a bez ochrannej helmy by nás tam ani nevpustili. Bola som naozaj veľmi rada, že som si vzala dlhé nohavice a mikinu na seba. I keď sa potom cez deň oteplilo a musela som ju so sebou všade vláčiť.
V bani sme boli v čokoládovej miestnosti a dostali sme čokoládu, videli sme asi na každom kroku trpaslíka. Čo ma myšlienkami privádza do prvého ročníka v Nitre a na hodinu angličtiny, kde som mala za úlohy nejakými jednoduchými vetami prepojiť trpaslíka a rebrík. Ale to odbočujem. Tiež tam boli také svietiace oči. A jedna taká miestnosť, kde keď sme zhasli svetlá, tak tam bola úplná tma. Musím ešte poznamenať, že netreba si tam brať biele tenisky, alebo obuv, ktorú nechcete zašpiniť. Ja som si vzala mintové tenisky s bielou podrážkou a dodnes ich neviem poriadne vyčistiť.
Chcem vás len varovať pred nástrahami baní, ono to v nich je skoro ako v jaskyni, len stým rozdielom, že jaskyne sú prírodné a bane vytvorili ľudia. Blízke mesto, málo zaujímavosti a zábavných udalostí, no aj napriek tomu som sa rozhodla o tom písať. Síce ku koncu si len tak píšem blá, blá blá.
Šťastné a Veselé. Šťastný nový rok. A veľa vody.