Odlúčenie
Odlúčenie dobrovoľné a vynútene, povinné. Jedno alebo druhé odlúčenie, vždy bolí. Je úplne jedno či si ho vyberieme sami, alebo nás k tomu niekto, niečo donúti. Vždy to je otázka výberu a priorít. Dalo by sa povedať, že vynútené možno ani neexistuje. Vždy máme na výber, aj keď na nás iný človek tlačí, môžeme si vybrať cestu. No je len na nás, akú si vyberieme.
Odlúčenie. Nie ej to pocit, je to stav, v ktorom sa nachádzame. Situácia, v ktorej sme sa ocitli. Situácia, do ktorej nás dostal náš partner, alebo sme si ju vybrali mi sami. Odlúčenie nemusí byť hneď trvalé, často je len chvíľkové, počas štúdia, služobnej cesty a podobné priority, ktoré nás sprevádzajú celý život.
Mnohokrát myslíme na svoje vlastné blaho a kladieme naše záujmy pred záujmy našich blízky. Dobrovoľne sa vzdávame ľudí, na ktorých nám záleží. Radšej vycestujeme do zahraničia za študijným pobytom, aby sme sa viac vzdelávali, no zabúdame, na najdrahších. Všetko robme len pre seba.
Odlúčenie. Duševný stav kedy sme sami. Stav, ktorý sprevádza pocit chýbania. Odlúčenie, keď nemôžeme chytiť za ruku osobu, ktorá nám tak veľmi chýba. Keď nemôžeme objať milovanú osobu. Odlúčenie, na pár dní, týždňov možno mesiacov. Odlúčenie, strata milovanej osoby, čo i len na pár hodín. Odlúčenie, keď bariéry sú príliš veľké na zdolanie. Odlúčenie, istým spôsobom odídenie. Odídenie na vlastnú zodpovednosť s vidinou lepšieho zárobku.
Odídenie za vzdelaním, kamarátmi, novými skúsenosťami, dobrodružstvom. Opustenie svojich milovaný. Opustenie, to pravé slovo, čo som tak dlho hľadala. Ľudia dokážu opustiť, len vtedy keď naozaj milujú so slzami v očiach. No s vedomím, že je to lepšie pre oboch. Vedieť povedať, stop už to viac nevydržím. Tento vzťah ma ničí. Zahodiť všetko pekné a jednoducho odísť. Zbaliť si kufor, zabuchnúť dvere a nikdy sa nevrátiť. Také jednoduché. No ako oklamať vlastné svedomie? Dovolí nám to naše svedomie? Môžeme, len tak odísť bez slova? Dá sa len tak odísť. Vytrhnúť si srdce a zabudnúť. Nikdy nezabudneme, no pokúsiť sa zabudnúť musíme. Musíme, i keď nechceme.
Naozaj musíme? Nemusíme, ale potom sa budeme umárať zvyšok života. Chceme sa umárať zvyšok života? Nechceme, tak chceme zabudnúť. Naozaj chceme zabudnúť? Prečo vlastne odchádzať? Ostaňme a nikam nechoďme ak to nie je naozaj nevyhnutné. Je to rozhodnutie, ktoré už nikdy nezmeníme a nevezmeme nazad. Treba dobre zvážiť či nám to za to stojí odísť, alebo či nám za to stojí ostať. Vždy máme možnosť výberu.