Objatie
Viem, že objatie nie je žiaden pocit ani stav, ako som do teraz rozoberala, no mala som teraz také obdobie, keď všetky moje pocity a dotyky boli omnoho intenzívnejšie. Aj obyčajné objatie o milovanej osoby tak veľa znamená. Nestojí nič, no dá toľko, že sa to nedá ani opísať.
Objatie. Jedno z najprimitívnejších gest, ktoré ľudstvo pozná, no objímame sa málo. Povedala by som, že štúdie ukázali, ale žiadne štúdie som neviedla. Prišla som na to mojim obyčajným pozorovaním a z vlastnej skúsenosti. Ľudia zabudli na tých pár vecí, ktoré sú zadarmo. Objatie, úsmev, rodina, láska, priatelia, bozky, spánok, smiech a krásne spomienky. Nebuďme sebecký a rozdávajme tieto krásne veci a nič nečakajme na oplátku. Viem, ľahko sa to hovorí aj ja sa snažím na každého usmievať. Či už pre druhých, alebo pre môj lepší pocit, nech všetci vedia, že žiarim. Že som šťastná s jedinou osobou.
Objatie, potrebujeme ho všetci, či už sme tak smutný a zničený z celého dňa, že jednoducho potrebujeme vypnúť a jediné objatie nás nabije energiou na zvyšok dňa. Objatie milovanej osoby, keď sa po dlhom dni vrátime z práce či zo školy. Doma nás čaká neodolateľná večera a náš miláčik. Len otvoríme dvere a už nás objíma. Stačí tak málo a náš deň má konečne zmysel.
Inokedy nás šéf naštve v práci, okolo seba len síru prskáme a jediné čo si „naozaj“ želáme je, aby nás niekto objímal, no keď to spraví. Všetok hnev zmizne ako mávnutím čarovného prútika. Jediné objatie napraví pošramotené ego a sebestačnosť.
Inokedy sme zas len smutný a potrebujeme objať, lebo nám chýba jediná osoba, ktorá by to mohla zmeniť, no nie je tu. Jeho blízkosť nám chýba, objatie je to najmenej, čo by nám prinieslo pocit šťastia. Často ležíme na posteli s pocitom prázdna, no neuvedomujeme si, že nám chýba práve objatie. Bolí nás to, no my hľadáme výhovorky, prečo tú osobu nevidieť, no to nám najviac ubližuje. My samé sa ničíme a hádžeme vinu na neho. Na to nevinné stvorenie.
Ďalšie objatie nie je také pochmúrne ako tie predtým. Toto vychádza len z čistého pocitu šťastia. Keď chceme niekoho objať. Podeliť sa s ním o kúsok nášho šťastia. Dať mu vedieť, že je pre nás celý svet a nechcieť na tom nič zmeniť. Že ho milujem, takého aký je. Urobíme dôležitú skúšku na vysokej prvé, čo chceme urobiť je objať ho a podeliť sa s ním o našu radosť. Naše nadšenie. Skáčeme, tešíme sa a objímame všetkých naokolo. Rozdávame radosť. Rozdávame pozitívnu energiu nádej na lepšie zajtrajšky, keď my už ten zajtrajšok máme.
Poďme sa podeliť o našu radosť a objímajme sa častejšie. Jedno objatie povie viac než tisíc či milión slov. Objímajme, keď to tak cítime. Myslime pozitívne a budeme šťastnejší. Posledná myšlienka či otázka. Kto ma príde objať? Ty alebo ty?