Nyiregyhaza
Nyiregyhaza. Kniha? Jedlo? Alebo niečo iné? Nič z toho milí priatelia. Nyiregyhaza je mesto, ktoré som pre pár dňami navštívila. Zase to bol jeden z tých dní, v ktoré treba skoro ráno vstávať na vlak. Nastúpili sme v Košiciach a hneď prvá zastávka už bola maďarská. Nemusím snáď písať, že sme ja lístky dali peknú kôpku peňazí. Keby sme išli autom, vyšlo by nás to lacnejšie. To znamená, že je načase, aby si niekto urobil vodičský preukaz. A nie, ja to nie som.
Cesta netrvala tak dlho. Najhoršie na nej boli len dve veci. Že sme tým ľuďom okolo nás nerozumeli a že sme museli nejakým zázrakom v Maďarsku prestúpiť na druhý vlak. Všade samá maďarčina a niekam by som ich nakopala. Ale vážne, maďarčina to akože čo má byť? Nikto tomu nerozumie iba oni sami. Slová, že si skôr polámete jazyk, ako ich vyslovíte. Už len pri počutí maďarčiny na Slovensku dostávam záchvat hnevu, no v ch krajine som musela byť opatrná. Síce som si mohla hovoriť, čo chcem, lebo mi aj tak nerozumeli.
Keď sme konečne vystúpili, nasledovala niekoľko kilometrová túra do Zoo. Nevyspatá, vyčerpaná a unavená som kládla jednu nohu pred druhu bez rozmýšľania. Na uvažovanie nebola energia.
Najviac sme sa smiali pri pomyslení, ako si budeme pýtať lístky do Zoo. Ani jeden z nás nevie po maďarsky. No ja viem tak na počítať do štyri, kedysi som sa učila počítať do desať, ale v tom čudnom jazyku to je nezapamätateľné. Ako „veľký znalci“ angličtiny sme zvolili túto taktiku. To som sa a tak neobávala, lebo sa hádam nejako dorozumiem, keď už nie inak, tak nohami. Cestou tam som si precvičovala svoju anglickú frázu, čo na pani s lístkami vychrlím. No na mieste sa toho ujal môj spoločník. Odrapkal moju nacvičenú frázu.
Skúškou ohňa bolo aj pýtanie si jedla a celkové porozumenie názvom jedál. Ešte že tam mali aj anglické názvy , a čo ma prekvapilo aj slovenské, no aj tak sme si pýtali po anglicky. Najvtipnejšie bolo platenie a povedať, že chceme to zaplatiť spolu. Mne napadlo iba slovíčko „between“, čo vôbec nevyjadrovalo naše spolu. Potom som trochu uvažovala aj nad slovom „with“, s. Ale ani to nie je ono. Nakoniec sme ukázali na obe tácky a bolo po probléme.
Ďalšou zaujímavosťou je, že za jedno naše euro dostanete až tristo forintov plus – mínus.
Videli sme všetky zvieratá, ktoré Zoo ponúka. Po chvíli uvažovania sme skonštatovali, že komentované kŕmenie nebude dobrý nápad. Nič by sme z toho nemali. Preto sme len chodili od jedného zvieraťa k druhému. Po Zoo sme kráčali nejakých päť hodín, oproti pražskej to je menej. Tam sme strávili šesť. Chceli sme si dať niečo sladké, no ako na potvoru mali sviatok a všetko bolo zavreté, ani suveníry sme nedoniesli, lebo naďalej chodili po meste.
Záver nášho maďarského výletu sa uskutočnil v potravinách, kde sme za málo peňazí nakúpili hromadu sladkostí.