Nové Mesto nad Váhom a hrad Beckov
Tak ako som spomínala v minulom článku, dnešný bude o Novom Meste nad Váhom. Ono to ani nezačalo ako obyčajný výlet, lebo to sme len pokračovali v tom do Bratislavy, no aj napriek tomu bolo ranné vstávanie veľmi namáhavé. Zaspali sme ako bábätká a niet divu, že sa nám ráno nechcelo vstávať. Po úspešnom rannom vstávaní nasledovali raňajky. Pre ľudí, ako som ja to nie ej nič nové, lebo snažím sa raňajkovať každý deň. Prečo som v tento deň raňajkovala a minulý nie? Jednoduchá odpoveď, minulý deň som vstávala ešte skôr a sú určité ranné hodiny, kedy môj žalúdok neprijíma žiadnu potravu.
Tento deň nám nebolo potrebné vstávať tak skoro. Nepotrebovali sme precestovať celú republiku, len pár málo kilometrov. Ale aj tak sme nemohli vstať na obed. zbalili sme si veci na cestu a opäť sme tak trochu zablúdili, kým sme našli správny spoj na stanicu. Cesta vlakom bola opäť výzva, nezamyslieť sa a vystúpiť na správnej zastávke. V tento deň sme nestretli žiadneho zaujímavého cestujúceho, ktorý by sa chcel hádať so sprievodcom. Keď človek veľa cestuje, nejako si privykne na to, že sa vo vlaku nájdu aj také indivíduá, ktoré nevedia, čo so sebou. Niekedy z nich má človek pocit, že majú v sebe nejaké to promile.
No našťastie sme vystúpili správne pohľadali si autobus do dediny. Cestou sme videli zaujímavý hrad. Hrad Beckov. Ako sme zistili od jednej milej spolucestujúcej, dali sme tento hrad hádať aj naším kolegom, rybkám v Košiciach. Kolegom preto, lebo väčšina z nás študuje a rybkám preto, lebo naša spoločná skupina má taký zaujímavý názov, na ktorom sa všetci radi zasmejeme. Ako inak vymýšľala ho moja malá sestričky.
Aj dnes som si počkala v cieľovej rovinke na víťaza a potúlali sa po dedine a urobili si malú šesť kilometrovú prechádzku ďalšej dediny, kde bol ten hrad. Samozrejme, ako každú prechádzku som frflala. Taký domased ako ja nemá skoro žiadnu kondíciu, aj preto som začala behať, ako som možno spomínala, že začnem niečo pre seba robiť. Zaujímavé je, čo takéto pravidelné behanie urobí s človekom. Už pre neho nie je beh na autobus alebo električku boj s časom.
V tento krásny a teplý deň sme si dali aj zmrzlinu. Naozaj bolo teplo a po tej prechádzke prišla zmrzlina v hod. pozreli sme si jeden z ďalších hradov, kúpili sme si lístky na vlak domov, predsa musíme využiť cestovanie zadarmo. Išli sme si kúpiť zásoby do vlaku. Vodu, niečo sladké, slané, energetický nápoj, lebo by sme cestu do Košíc asi neprežili. Ochutnala som už viacero energetických nápojov, no žiaden mi nechutil. Naopak tento bol celkov v pohode a vidím, že keď bude zle, si ho budem asi kupovať. Ďalší výlet by mal byť do Vranova. Máme sa na čo tešiť.