Niektorí ľudia – k naštvaniu
Už sa vám niekedy stalo, že potrebujete niečo riešiť na úrade či inom verejnom mieste a pekne vás tam nasrdili, že ste ich mali sto chutí niekam poslať? Mne sa to v poslednej dobe stáva nejako často. Ani to nestíham počítať. Poznáte to. Nie každý deň máme šťastie na tých správnych a milých ľudí. Ale možno to ani nie je ľuďmi, ale tým, ako sa dnes vyspali.
Ja som sa tak minule ponáhľala na vlak a potrebovala som lístok. Prídem ku okienku, a že by som chcela vedieť, kde sa dajú kúpiť lístky na ten vlak. Samozrejme, veľmi mi nepomohla tá pani pri okienku a bola som nahnevaná, lebo som sa potrebovala dostať domov ešte v ten deň a nie až ráno. Ako inak sa ta pani tvárila, že mi nevie pomôcť. Podľa mňa len nechcela.
Ako aj mne sa stáva, že sa mi niečo nechce robiť, ale preto nie som naštvaná na celý svet. Normálne na mňa bola zlá a to si nevymýšľam, len kvôli tomu, že aj ja som mala zmeny nálad a zdalo sa mi, že každý je na mňa zlí. Mali sme ešte nejaký čas tak sme sa išli najesť, dúfajúc, že do odchodu vlaku nájdeme nejakú pomoc. Verili sme, že nie všetci ľudia sú taký protivný, no do tej chvíle sme nenašli žiadneho sprievodcu.
Boli sme doslova bezmocní a frustrovaní dnešnou vládou a neschopnosťou druhých ľudí. Mala som zmiešané pocity. Neviem prečo, ale vždy ma nejako naštvú tí ľudia, pracujúci na stanici. Už sa mi to stalo aj v Nitre, ale aj v iných menších mestách. Preto sa snažím si veci vybaviť v Košiciach, príde mi že tu sú ľudia prívetivejší. A možno to je len v mojej hlave, alebo len nemám šťastie na dobrých a láskavých ľudí.
Samozrejme, každé pravidlo má svoje výnimky a jednou takou výnimkou je moja láska. S ktorou som toto všetko absolvovala a tiež z tohto postoja ľudí nebola nadšená.
Záver, aby som sa dostala k výsledku mojich trápení. Nakoniec sme stretli takú milú pani sprievodkyňu, ktorá mi predala lístok a v pokoji som si vychutnala cestu domov. Bol to náročný a strastiplný deň, ktorý ma vyčerpal, no neľutujem to. Bolo to príjemné vyčerpanie.
PS: Zdá sa mi tento článok príliš krátky tak ešte niečo napíšem, aby ste sa na mňa nehnevali, že som lenivá a nechce sa mi písať. Aj keď to je pravda, dlho som už nič nepísala, ale to je kvôli škole, a nie že som na vás mojich verných čitateľov zabudla. Nie je čas sa venovať aj vám a chcela by som napísať aj nejaký článok o knihe, ale nie je čas ani čítať.