Nerozumieš reči môjho kmeňa?
Táto otázka ma veľmi zaujala. Prv som si ju chcela zaradiť do článku o mojom miláčikovi, no potom som si povedala, že jej venujem celý článok. Ešte by to dlho trvalo, kým by som ho napísala, nechcem nič uponáhľať. Stále zbieram materiál na ten článok. Je pre mňa veľmi dôležité nevynechať žiaden podstatný detail. Možno je to naivné, ale mne na tejto osobe veľmi záleží. Existujú totiž veci medzi nebom a zemou. Jednou z nich je láska.
Čím viac je človek s človekom, tým viac je človekom. V druhých spoznávame samých seba. Komunikujeme spolu a len tí najbližší rozumejú „reči nášho kmeňa“. Aj keď človeka poznáme relatívne dlho, lebo čas je relatívny pojem, nás môže niečím prekvapiť. Prekvapí nás niečím, čomu nerozumieme. Pamätám si presne, kedy použil túto vetu. Túto otázku. Obaja sme boli v Košiciach a večerali sme spolu. Rozprávali sme sa ako zvyčajne, v istej chvíli som na neho pozrela dosť prekvapene a nechápavo. Ešte nechápavejšie som sa cítila po tej otázke.
Zarazilo ma zistenie, že sa začleňuje do akejsi skupiny, ktorú verejne nazýva kmeňom. Prvé čo mi napadne pri zmienke o kmeňoch sú nejaké kmene v nejakej džungli, kde sa riadia zákonmi prírody a prežitia. Niekde ďaleko od civilizácie. Ďalej mi napadne kmeň stromu. Možno nerozumiem jeho potrebám. Možno aj ja patrím k svojmu kmeňu, no nikto ho ešte nedefinoval. Čo je pre mňa asi najsmutnejšie pomyslenie, je o kmeňoch v praveku. Kmeňoch, ktoré chodili loviť zvieratá. Kde ženy boli len lovenou korisťou. Ďalšia trofej do zbierky.
Ja sa len pousmejem a priznám, že naozaj jeho reči nerozumiem. Nechám si vec prirodzene vysvetliť, aby som bola v obraze. Nevzdávam sa pochopiť ho. Viem, že aj ja niekedy poviem niečo, čomu sa dá len ťažko rozumieť. Avšak si myslím, že všetko sa zmení ďalšou komunikáciou. A možno prídu dni keď si nebudeme musieť nič povedať a budeme vedieť, čo si ten druhý myslí, a ako sa cíti. Priznávam, už sa nám niekedy stalo, že sme mysleli na rovnakú vec.
Tíško dúfam, že nie som len výhra v lotérii. Vnímam všetky náznaky a verím v lásku. Žijem lásku a to je dôležité.
Trochu som pozmenila svoje myšlienky v článku, lebo ten, ktorý som si písala v škole počal okna sa mi zdal až príliš deprimujúci. Začala som tým, čo som mala pripravené, no neprezradím, kde som sa rozhodla ho pozmeniť. Ľudia, ktorý ma pravidelne čítajú, na to možno prídu. A možno nie. Som zvláštna osôbka. Názory mením celkom rýchlo, tak sa na mňa nehnevajte. Ak som dnes mrzutá, zajtra budem šťastná.