Náhodné vety
Jeden môj článok bol už dávnejšie venovaný náhodným slovám, kde som s rôznych slov a slovných spojení tvorila príbeh. Krátky príbeh. Tento článok by som chcela venovať jednému môjmu spolužiakovi, ktorý tieto vety povedal na jednej hodine. A jednej našej doktorandke, ktorá vedie tieto hodiny. Prv som chcela napísať ju, ale potom mi napadlo, možno to bude čítať aj tento nemenovaný spolužiak, ktorému tento článok venujem a možno sa v ňom aj nájde. Asi určite, keď ho bude čítať. Niečo napísať k náhodným vetám je dosť ťažké.
Asi by som mala začať tým, že tieto vety sú všetky z jedného dňa. Pamätám si ten deň. Bol štvrtok, deň sa už chýlil ku koncu. Mali sme už nejakú tú hodinu za sebou. Jeden deň bol zákernejší ako druhý, no táto osoba, s ktorou sme mali hodiny, vedela, že študentský život nie je med lízať. Vyrozprávam vám to ako príbeh jedného medvedíka.
Tento medvedík sa volá Milan, no všetci mu hovoria Miňo. Miňo, je neposedný školák a rád povie všetko, čo má na jazyku. Aj dnes išiel do školy pre lesné zvieratká. Medvedík je vyšší ako ostatné zvieratká, tak sedí vzadu. Jemu to aj vyhovuje, vzadu môže vystrájať rôzne huncútstva, pojedať lesný med a pojedať iné dobroty. Raz ta písali jednu písomku o ľuďoch, kde žijú, čo jedia, ako ich ohrozujú a podobné veci. No nemala to byť veľmi písomka, ale test. A keď múdra pani učiteľka, sova, vyhlásila, že posledná otázka nie je krúžkovacia, ale je otvorená myšlienkam a názorom triedy, tento Miňo sa postavil a povedal,: „Dobre, tak ja idem preč.“ a nazad si sadol. Vzal si od pani učiteľky papier, počkal, kým sa dostane ku každému a začal písať. Písať, skúr začal krúžkovať.
Na testoch je to najlepšie, že stačí iba krúžkovať. Správnu odpoveď mnohokrát nie je potrebné ani vedieť, stačí si len dobre typnúť, alebo ísť na to vylučovacou metódou. No otvorené otázky sú tiež fajn, človek si môže povymýšľať rôzne somariny. Vzadu sedelo veľa študentov lesnej školy, a tak medvedíka presadila pani učiteľka dopredu. Vpredu sedeli asi len traja študenti. Nie, dvaja. Tretí bol až zajac Jožo, ktorý dobehol na test trochu neskôr. Medvedík zase nenechal nič na náhodu a komentoval to. „A vy ste kto? Vy sem patríte?“
No Jožo ho nebral vážne a posadil sa vedľa neho. Pani učiteľka mu dala test a povedal, že keď mešká bude mať menej času na test. Zajac Jožo si z toho ťažkú hlavu nerobil. Zakrúžkoval, čo vedel a rozpísal sa v otvorenej otázke. Zvieratká si testy navzájom vymenili a opravili.
Neviem či v tú hodinu padlo ešte niečo vtipné no rada by som tento diel zo života vysokoškolákov ukončila. Samozrejme budem pokračovať inokedy s ďalšími trefnými vetami a slovami. Dúfam, že sa za to moji spolužiaci na mňa nehneváte.