Múdrosti jednej hodiny
Tento článok som takto nazvala, lebo dnes v škole bola taká sranda, že mi nedalo to hneď aj napísať. S novou tvárou, ktorá nás bude učiť, prišlo aj veľa nečakaného. Neviem, čo si omne myslel, keď som si zapisovala, keď nehovoril nič podstatné a sedela som vpredu, vlastne predo mnou nesedel nikto. V našom rade sme sedeli možno traja. Neviem, veľmi som sa neobzerala, ale čo je hlavné, a čo vám chcem povedať, moji milí čitatelia, je pár zaujímavostí z hodiny. Presne už neviem súvislosti, s akými sa spájajú tieto vetičky, lebo zachytiť celý kontext veci nie je vždy ľahké a už som doma, keď to píšem.
A tak už presne neviem kto, ale niekto sa pýtal na absencie a jeho odpoveď bola zaujímavá aspoň z môjho pohľadu, veď posúďte. Na prednášky chodiť nemusíte, neviem, kde ste zistili, že nie sú povinné, ale dúfam, že mi nikto nepríde, to sa stalo aj väčším celebritám. Čo dodať dokonalosť sama o sebe. Hádam sa tento článok k tej osobe nikde nedostane, lebo tak trochu kradnem nápady, ale keď písať v takéto ťažké obdobia, ako je prvý týždeň v letnom semestri, je nemožné. Keď sa človek započúval do jeho slov, mohol ľahko zistiť, že veľmi rád používa slovné spojenie, príliš silné slovo. Keď sa mu zdá, že sme niečo pomenovali až príliš expresívne. Síce som ja ani veľmi neotvorila ústa a nemala zbytočné otázky verím, že týmto slovným spojením počastuje jedného dňa aj mňa. Možno si len veľmi verím, ale celkom sa mi ten chlapík páči. Verím, že s ním budem dobre vychádzať.
Ďalšie jeho podarené vyjadrenie bolo. Aj smrť patrí k životu. Keď toto píšem musím sa zamyslieť či len tak táral do vetra, alebo naozaj vedel, o čom hovorí, alebo len využil nejaký frazeologizmus, lebo mi to príde veľmi múdre. Pozerám či mám dať ďalší odsek, alebo povedal zase niečo múdre, čo môžem pripojiť do tohto odseku, ale asi spravím nový a budem mať roztrúsené myšlienky, aby ste mali, čo čítať. Nech sa nenudíte.
Hanba nie je opýtať sa, hanba je nevedieť. Toto slovné spojenie podľa mňa vymyslel na mieste, alebo je jeho vlastné. Páči sa mi takto komentovať výroky slávnych. Možno tento pán nie je slávny, ale v mojich očiach je. Natália tu je, ale nepovažovala za potrebné tu prísť.
Veď, kto by chodil na prvé hodiny, však. Povedzme si to na rovinu. A aké vetry vás sem priviali z Dolného Kubína? A jeho odpoveď na odpoveď spolužiaka? Dievčatá ma sem priviali, ale vy poviete mesto. Dievčatá posmutneli. Aj takto vie obrátiť vašu odpoveď vo svoj prospech. A to sa nepodarí každému. Ešte pár výplodov fantázie bez bližšieho komentára, lebo vás nechcem učítať k smrti. Tak sa nám to krásne preriedilo. Marketing, takže vy budete veľký obľúbenec pani doktorky Cenkovej. Veľký smiech. Pôsobil hneď za plotom v slovenskom rádiu. Vaše ctené meno? Malé bezvýznamné plus. Nedá mi, k tomu sa nevyjadriť, aj keď tomuto slovnému spojeniu som venovala už jeden celý článok. No použil veľmi obľúbené slovné spojenie väčšiny vyučujúcich a musela som sa pri ňom pozastaviť aj teraz. Keby niečo svojim prístupom má aj on u mňa také malé plus, celkom bezvýznamné. Veľmi pekne mäkčíte, na rozdiel od iných kolegov. Tvrdý a dlhý, pozor na to, ešte že ste dáma. Ja si vás zrátam, lebo v tom mám už totálny mišmaš. To nezmením ja a vy vôbec nie. A ak mi dovolíte, podotknúť ešte jednu naozaj výbornú myšlienku, lebo viem, že vás už mojimi rečami nudím. Počula som krásne „napadne mi“ namiesto „napadlo ma“, čo mi doslova trhá uši. Som mu za to vďačná, lebo som sa stretla aj s takými vyučujúcimi, ktorý to nevedeli používať a mala som chuť po nich niečo hodiť. A týmto si u mňa vyslúžil ďalšie bezvýznamne plus, a keď ich spočítame, dostaneme jedno významné plus, a to už je, čo povedať. Jedna nula pre vás pán doktor, alebo aký titul máte.