Moje pocity pred svadbou
Kto som? Som obyčajné dievča, ktoré sa zaľúbilo. Dievča, ktoré túžilo po svadbe. Aké boli moje pocity? Odkedy sme začali plánovať svadbu, som bola nadšené. Strašne veľmi som sa tešila. Môj veľký deň mal dátum. Riešili sme všetko. Od kameramana, cez sálu až po výzdobu. Fialovú výzdobu. Chcela som fialovú svadbu. Svadbu v mojej obľúbenej farbe. A môj manžel s tým súhlasil.
Všetko muselo byť dokonalé. Začali sem riešiť šaty a náš svadobný tanec. Čím sa svadba blížila, tým viac vecí na riešenie viselo vo vzduchu. A na všetko boli potrebné peniaze.
Začala som byť frustrovaná. Všetko bolo potrebné zaplatiť a peniaze sa míňali. Výplata v nedohľadne a platiť sa muselo. Veľa problémov som si narobila aj tým, že som požičala svojim kolegom v núdzi. Do dnešného dňa mi nikto z nich nevrátil peniaze. I keď nie, musím povedať, že jeden môj kolega mi vrátil, slušnú časť požičaných peňazí, ale až potom ako som na neho tlačila, že ja tie peniaze jednoducho potrebujem.
Pár dní pred svadbou som už naozaj bola nervózna. Nič nešlo podľa plánov. Nemali sme auto, šaty neboli hotové, všetko bolo treba platiť a peniaze nikde. Nevedela som ako ďalej. Bola som zničená. Šaty boli zničené. Chcelo sa mi plakať. Musela som svojmu budúcemu manželovi povedať pravdu. Že už nemám peniaze. Bála som sa. No už som mu viac nemohla klamať.
Na moje prekvapenie, nekričal na mňa. Bol smutný. Možno nekričal, lebo som mala v očiach slzy a plakala som. Asi nedokázal kričať na niekoho, kto plače. Najbližšie dni som bola bez nálady. Bez duše. Bez seba. Cítila som sa divne. Nedokázala som sa tešiť, keď som vedela, akú chybu som urobila.
Keď sme sa už so šatami vracali do miesta svadby, boli sme obaja na ihlách. Obaja sme sa potrebovali naučiť naše sľuby a prísahy v kostole. Tiež nás čakal nácvik v kostole a zo všetkého toho vzrušenia sa mi klepali kolená. Bol to náš veľký deň. Myslím si, že aj môj ženích bol trochu nervózny. A možno aj nesvoj. Poznala som ho už skoro päť rokov.
Už sa iba raz vyspať a môj, náš veľký deň je tu. Myslela som si, že ani nezaspím. Ale musela som.