Moja malá, čierna múza

27.07.2017 11:57

Áno, aj ja mám svoju múzu. Ono mi to tak napadlo, keď som písala svoj minulý článok a nešlo mi písať. Na posteli mi hajala moja maličká. Hovorila som na ňu. Ideš preč. Odháňaš mi múzu. Chcela už odísť, ale zastavila som ju so slovami, nechoď, ty si moja múza. Je to pravda. Jessy pri mne sedí stále, alebo leží. Či píšem nový článok, alebo len tak si píšem s ľuďmi. Čítam, alebo robím niekomu darček.

Kto je Jessy. Váži asi trinásť kg. Môže mať tak pol metra. Je čiernej farby. Má štyri mäkučké labky. Voňavý kožuch. Uši stále v strehu. Vrtí chvostíkom. Miluje hry s loptou, tiež naháňačky a rada sa hrá aj bez lopty, útočí mi na ruky, ale  nikdy ma nekusne. Rada pri mne haja, či už spím, alebo nie. Jessy rada haja. Ona vlastne celý deň papá a hrá sa. Má to dobrý život. Aj ja chcem taký. Ani môj. Robím to čo ma baví. No niekedy to je ťažké vyhovieť všetkým!

Prečo som sa rozhodla písať o Jessy ? Ako som už spomínala, bola pri mne a ja som ju odháňala a niečo ma osvietilo, že ty moja malá čierna múza. A bolo to. Mohla by som tiež povedať, že som sa rozhodla na základe jednej žiadosti. Bola to žiadosť nech napíšem niečo o členoch mojej rodiny. Jessy je členom mojej rodiny. Povedala by som, že sa cíti ako vodca svorky. Keď treba je môj starší brat. Bráni ma vlastným telom. Nebojí sa útočiť. O tom by nám mohli povedať Romi s Erikom. Ako musím Jessy zatvárať do izby, aby im neublížila. Neublíži im, no keď začne štekať, radšej zdrhajte. Tiež je milujúca matka. Keď som chorá a ležím v posteli, leží  pri mne. S hlasným štekotom ma vyprevádza či už do školy, alebo len von s kamarátmi. Vrtí chvostíkom a poskakuje, keď sa vrátim. Nenechá mi ani vyzuť sa, kým mi nedá pusinku. Moja malá sestrička. Bojazlivá. Keď vonku prší a počuť hromy. Schová sa mi pod perinku. Večný hladoš  snílek. Na mojom tanieri sa jej vždy vidí chutnejšie jedlo, ako má ona v miske. Niekedy si z nej robím srandu, nech aj ona mi dá ochutnať zo svojho jedla. Ešte som to nikdy neochutnala.

Moja spriaznená duša. Môžem jej povedať čokoľvek a nikdy ma nezradí. Verím jej a ona verí mne. Sľubujem jej, že ju nikdy neopustím. A to myslím vážne. Stále tu budem pre ňu, viem, že ona raz odíde. Preto sa s ňou chcem blázniť, kým ju mám. Stále jej hovorím, že je pán pes, keď mi zaspí na koberci pri posteli. A pán pes spí na posteli. Je moje dieťa, keď ju zobudím zo spánku a na rukách ju nesiem do kuchyne, lebo si idem robiť čaj, alebo niečo jesť a nechcem aby bola sama v izbe. Nosím ju so sebou ako vreco zemiakov. To moja babka povedala, že ju nosím ako detsko. Je to pravda. Obe ruky dám pod ňu a jemne ju otočím, aby sa svojími očkami pozerala na mňa.  Inokedy ju chytím okolo brucha a druhú ruku jej dám pod zadok.

Keď mi je smutno vezmem si ju  do postele a spolu ležíme. Držím ju v objatí ako svojho macíka. Moja Jessy, čo dodať. Len to, že ju ľúbim.

Tvorba webu zdarma Webnode