Mlčím a svet mi rozumie
Je to veľmi ťažko pochopiteľné, ako môžem mlčať a svet mi rozumie. No rovnako, ako keď sa niečo pokazí a začne sa kaziť tých vecí viac, rovnako to je aj s tými dobrými správami. Myslím, že to každý pozná. Príjmu ma do dobrej práce, získam spriaznenú dušu, nájdem si životného partnera, otca mojich detí, oznámim rodine dobrú správu, že čakám dieťatko, prímu ma na vysokú školu, nádej v tráve štvorlístok.
Všetko sa to začne diať v rovnakú dobu. Všetko sa nám darí a vieme, že to takto malo byť. Nejako prirodzene sa usmievame na ľudí. Aj do nášho úsmevu sa zaľúbil ten náš princ. Možno nedošiel na bielom koni, ako v rozprávkach, no ten náš má hnedého. Áno, na hnedom, alebo možno aj na čiernom žrebcovi. No najvtipnejšie by bolo keby došiel na oslovi. Čo myslíte? Podľa mňa áno.
Chcem tým len povedať, že po dlhej temnej dobe sa konečne usmialo aj slniečko a je nám jedno, že nie všetko je úplne dokonalé, ale je to naše. Naše malé šťastie. Oči nám opäť žiaria a svet vie, že sme opäť spokojné a nič viac nám ku šťastiu nechýba. Iba sme. A to je to najdôležitejšie. Už neprežívame, ale žijeme. Do teraz nás pri živote držala jedna skutočnosť, no teraz už konečne vieme, čo je zmyslom nášho života. Oči sa nám smejú, celé žiarime, lebo sa máme na koho tešiť aj dnes večer. Ideme na večeru a prechádzku. Opäť sa budeme rozprávať a spoznávať. Pochválim sa ti ako mi to ide v škole či v práci. Že ma povýšili.
Stačí sa na mňa pozrieť a všetci dobre vedia, že prekypujem šťastím. Nemusím nič povedať a každý vie, že som šťastná. Zbytočné sú všetky slová. Mlčíme. Žiarime. Oči sa nám smejú. Úsmev na perách nám zdobí tvár. Šírime pozitívnu energiu medzi ostatných ľudí. Pozitívne ich ovplyvňujeme. Aj keď je naša kamarátka na tom pre zmenu zle, vieme, že sa teší s nami a naše šťastie jej pomáha. Nás samé nabíja do ďalšieho dňa, ale ja nášmu okoliu dávame nádej, že aj po daždivých dňoch bude dobre a vykukne slniečko. Aj my sme boli v temnote. Niekde pod zemou zakopané, kde sme nevnímali či je deň, alebo noc. Poznáme to všetky.
Aj keď vieme, že šťastie je pominuteľné, užívame si terajšie krásne chvíle a chceme, aby to trvalo, čo najdlhšie. Tá eufória je neuveriteľná. Veľmi ľahko sa dá ňou nakaziť, no ešte ľahšie nás dokáže opustiť toto šťastie. To šťastie si na nás sadlo len na chvíľu, aby si mohlo sadnúť aj na našu kamarátku. Každý by ho chcel len pre seba, no nedá vlastniť dlhodobo a recept na šťastie neexistuje. Aspoň som ho nenašla. Ak ho niekto má, tak si ho prosím. Budem si ho variť každé ráno a večer. Rozdávať z neho aj mojim známi a kamarátom. Rodine a blízkym. Veď každý si zaslúži kúsok svojho šťastia.
Na mňa sa teraz to šťastie lepí nejako samo. Mám skvelého chlapa, vysoká už nie je len môj sen. Robím, čo ma baví. Píšem neprekonateľné články, aj keď ich čítajú asi len moji najbližší, no to mi nevadí. Aspoň im nimi dodávam silu do života, keď ju nikto iný nechce, ostane im viac. Chcem niekoho objať. Kto si príde po objatie? Len nie všetci naraz. Dobre?