Malé bezvýznamné plus u mňa stratila
Opäť niečo z prostredia školy. Viem, že to nie je veľmi záživná téma, ale toľko zase o nej nepíšem a píšem o všeličom inom. A mám také nutkanie napísať o tom, lebo ma to dostalo.
Všetci učitelia a ostatný vyučujúci či prednášajúci si myslia, že len oni dávajú študentom malé bezvýznamné plusy. V istom období môjho života ma to začalo štvať a tieto malé bezvýznamné znamienka som im začala dávať aj ja. Samozrejme dotyčná osoba o tom nevie. Je to moje malé súkromné ohodnotenie. Tak ako na predchádzajúcich predmetoch som novým prednášajúcim dávala tie plusy, v jeden nádherný hrejivý septembrový deň som ho musela odobrať, alebo dať mínusový bod. Ako si to kto vysvetľuje.
Podstata celého problému je v tom, že som si jednu našu prednášajúcu zaškatuľkovala ako fajn človeka a rozumne zmýšľajúceho. No okolnosti na hodine ukázali zjavný opak. Krásne sme si to všetci vyžrali. Celý deň bol pohoda, angličtina nejaký umelecký text v médiách či čo a bum príde jeden seminár s nabrúsenou prednášajúcou, a čo sa stane stalo sa, že nikto nemal pripravenú danú tému. Samozrejme nás všetkých potrestá. Hovorí si svoje a vraj diktuje poznámky. No nedalo sa to písať. Myslím si, že všetci sme sa na to vybodli a prestali písať. Každý si vzal mobil a išiel si svoje.
Ani ja som nebola výnimka. Písala som si s ľuďmi, ktorí boli práve na internete. Do zošita som si písala len kľúčové slová nech nie som úplne mimo. Už som chcela napísať že som si to čmárala na papier, ale to by nevyznelo príliš dobre na študentku vysokej školy. Ale aj tak som tu musela napísať tu poznámku, lebo to je myšlienka autora. A ľudia am čítajú hlavne kvôli mojim myšlienkam. Mojim názorom, aby som bola presná. Ako si to vyžaduje ďalšia nemenovaná osoba u nás na univerzite. Ale mám ju celkom rada.
Takých ľudí by sa našlo, ktorých mám celkom rada. Myslím si, že každý deň mojej výučby sa nájde nejaká osoba, čo mi spríjemní deň. Nejaký vyučujúci, ktorého mám tak trochu radšej ako ostatných.
A posledných pár slov na záver ako pozerám už sa blíži koniec strany a ja nejako neviem, čo ešte písať. Smiešne. Ako som si pekne začala túto tému obhajovať a teraz ani neviem ako by som mala skončiť. Asi len toľko že si tá osoba svoje plus možno ešte zaslúži. Ide len o postoj ako s ak nám bude správať. Hlavne správať sa ku mne.