Maják stratených nádejí
Táto kniha si ma získala ešte keď bola len v kníhkupectvách, no už vtedy som vedela, že si ju musím prečítať, no nie som z tých ľudí, čo si môžu dovoliť kúpiť každú knihu, čo sa im zapáči. Tak som si počkala, kým sa dostane do knižnice. Získala si ma svojimi pútavými príbehmi. Áno príbehmi. Autorka opisuje dva príbehy skoro rodiny.
Trochu ma vyviedlo z miery akým štýlom to písala, raz písala jeden príbeh, a potom ukončila myšlienku. Napísala rok z minulosti, alebo z prítomnosti a pokračovala v druhom príbehu. Neskôr sa k nemu vrátila. Bolo treba sa naozaj zamyslieť nad tým, čo človek číta a nestratiť sa v deji. Inač sa mi celkom páčila. Začiatok smrťou v oboch prípadoch. Jedna žena prišla o manžela, ktorý ju nemiloval a druhá o milenca, ktorý ju miloval.
Bolo to zaujímavé, že sa objavila na pohrebe svojho milenca, no ona ho milovala aj keď bol od nej o asi osemnásť rokov starší a mal manželku a zdá sa mi, že dve dcéry. Hľadal niečo v posteli u inej ženy, čo mu tá jeho nedávala. Klasický príbeh. No tento problém nebol dôležitý. Dôležité je, že sa vrátila do svojho rodného mesta, odkiaľ odišla pred dvadsiatimi rokmi, lebo sa pohádala so sestrou. Celú dobu žila v Paríži. Myslím si, že autorka chcela hlavne poukázať na nepokojné vzťahy so sestrami. Ako ľahko vieme prísť o súrodenca, že si ho máme vážiť. Aké krehké sú vzťahy nie len v prítomnosti, ale aj v minulosti.
Tento dom, ktorý jej ostal po milencovi brala ako prestupnú stanicu. Nechcela sa tu usadiť, chcela sa vrátiť do Paríža a uvažovala o predaji toho domu. No jej nová láska jej klamala, zatajila jej isté skutočnosti. A uvedomila si, že možno klamal tento pán aj o rezorte, ekologickom, ktorý tu chcel postaviť. Nakoniec jej otvoril oči. Aj vďaka tomu sa prilepšil jej vzťah so sestrou. Jej milenec bol potomkom jednej slávnej šperkárskej rodiny. Brat jeho pradeda urobil jedno veľmi cenné žezlo, ktoré britská kráľovná venovala austrálskemu parlamentu. Tento pán sa veľmi bál zlodejov, a preto chcel toto žezlo doručiť osobne. No na mori ich postihla búrka a všetci sa utopili. Všetci okrem jeho mladej ženy. Ona bola v tomto manželstve nešťastná. Myšlienka, že sa od neho konečne odpúta ju tešila. Jeho rodina ju nikdy nemala rada. A po smrti ich synčeka Daniela k nej boli ešte horší. Báli sa, že spraví nejakú scénu a ani jej neoznámili, že sa bude konať pohreb jej syna. Barbarstvo.
Niekoľko dní kráčala o smäde a hlade. Zajali ju domorodci, no nakoniec sa dostala k civilizácii. K majáku. Nebola si veľmi istá či môže strážcovi majáku dôverovať, tak vystupovala pod cudzím menom. Pod menom jej kamarátky, ktorá s ňou cestovala na lodi. Ženou kapitána lode. Strážca ju poslal k jednej bohatej pani, aby robila opatrovateľku jej synovi. Ten sa narodil presne vtedy kedy aj jej Daniel. Dlho v ňom videla svojho syna. V jeden deň odhalila, že táto vysoko postavená žena podvádza svojho manžela a vyhodili ju zo služby. Vrátila sa do majáku. Kde už jeho strážca vedel je pravé meno. Tak trochu sa do neho zaľúbila a aj on do nej. Prežili pár krásnych chvíľ, no obaja vedeli, že po nej ide jej švagor a musí odísť. Aby si zarobila na cestu do Ameriky, za sestrou vyrábala šperky z mušlí. Jej otec bol tiež šperkár, a keď boli so sestrou malé ukazoval im, ako sa robia brošne a náramky. Zo žezla, ktoré cestovalo s nim si požičala drahokamy. Rubíny, zafíry aj diamant. Celé dni pracovala na šperkoch.
Z toľkej práce ju boleli prsty, no vedela, že musí čím skôr utiecť. Po niekoľkých mesiacoch opäť otehotnela. Čakal dieťa so strážcom majáku. Nakoniec ho prehovorila, aby išiel s ňou za sestrou, že ho potrebuje, že ho potrebuje ich dieťa. že sú rodina. Tieto slová ho dostali a privolil. Na konci knihy sa stretla so sestrou. Isabella sa k nej rozbehne. Srdce jej bije až v hrdle. „Viktória!“ zvolá a dav sa rozostúpi, aby jej uvoľnil cestu. O chvíľu je už v sestrinom náručí a plače od šťastia. Tieto slová ma dostali. Ako prišla za sestrou do Amerika, a takto sa zvítali. Tiež sa mi páčili tieto slová,: „Nikdy nehovor nikdy. Nakoniec ťa zlomí. Videla som, ako sa na teba pozerá.“ Libby ju objala. „Ľúbim ťa, sestrička.“ „Aj ja teba.“ Ak chcete vedieť ako to dopadlo aj s ostatnými veľmi dôležitými postavami v tomto príbehu odporúčam si prečítať túto knihu, ktorá momentálne už sedí v knižnici na poličke.
Ľúbim ťa, sestrička. Áno aj ja ťa ľúbim moja Romanka. Si moja malá sestrička. Ľúbim ťa. Spomenula som si pri čítaní knihy na teba moja maličká.