Letné posedenie
Leto je v plnom prúde a mne sa žiada niečo pekné o ňom napísať. O kom ? O lete. Presnejšie o jednom z mojich letných posedení. Milujem len tak sedieť, rozprávať sa a v skutočnosti nič nerobiť. Milujem slnečné lúče, letný vánok aj ľudí.
Neviem prečo, ale príde mi, že v lete sú všetci akýsi spokojnejší, láskavejší a milší. Možno je to len môj pocit. Leto v lete chodíme s Romi často do Lidlu. Kupovať si jedlo, vodu a zmrzlinu. Sadnúť si k malému jazierku v parku, rozbaliť, čo sme nakúpili. Vyrozprávať, čo sme robili, kde sme boli, kým sme sa nevideli. Plánujeme nejaké menšie výlety a tiež aj niečo veľké. Niečo, s našou partiou. Sedíme, popíjame vodu Saguaro. Raz jedna, raz druhá. Klebetíme o známych a krátime si dlhé letné dni. Našou veľkou vášňou je rozoberať vzťahy. Či už aktuálne, alebo minulé, keď sme náhodou v lete single.
Chceme vrátiť. Užiť si chvíle šťastia. Nevyrieknuť niektoré slová a nakopať pár ľudí do zadku. Rozprávame sa čo bolo, ale aj čo bude. Učíme sa z našich chýb a hľadáme niečo dobré v minulosti. Veľa sa smejeme a plačeme od radosti. Ukazujem jej aká som bola v minulosti mladá, naivná a sprostá! Či už teraz nie som? Myslím si, že som. Mladá určite. Mám len niečo málo po dvadsiatke a stále sa utešujem, vždy začiatkom augusta má Romi narodeniny a ja si poviem toľko mám tiež. Možno keď som robila, tých plno chýb v minulosti, tak som nebola mladá, ale dieťa. Nie! Dieťa som rozhodne nebola. Bola som už plnoletá! No keď si spätne spomínam, niečo som pobabrala ešte skôr. Detinské chyby, detinské zmýšľanie. Určite! Som veľký snílek inak by som už dávno neverila na šťastné konce. Nikdy by som nenašla takého úžasného chlapa ako je Erik. Skôr, on si našiel mňa. A sprostá už hádam nie som. To by som ho už asi stratila.
Leto je úžasné v tom, že aj keď človek nechce, opáli ho. Či pri ceste do práce, posedávaní vonku v tráve, alebo sledovaní detí z nášho balkóna. Ja mám veľké štastie. Buď ma spáli alebo neopáli. Celé leto som bledá ako stena. Vážne. Ja nikdy nepreháňam. Jediná šanca na opálenie mi hrozí pri vode. Skôr v nej. Keď už idem na kúpalisko, tak sa neslním ale plávam. Milujem plávanie. A tiež milujem keď mám pri sebe človeka, ktorého môžem topiť. Verí mi, že ho neutopím a len sa bláznim.
Romi mi takto neverí. Ona mi nikdy nedovolí ju topiť. No napriek tomu si vždy užijeme kopec srandy. Sme dokonalá dvojka, ja dám návrh kam pôjdeme a ona ho zrealizuje. Všetko naplánuje. Ďakujem ti Romi, že si, že sme sa našli a vydržala si pri mne stáť v prvých chvíľach , keď to ani náhodou nebolo ľahké. Ďakujem ti, že ma podporuješ a si tu pre mňa, keď už naozaj neviem ako ďalej. Ďakujem ti, že mi pomáhaš v ťažkých chvíľkach, ako je táto. Ďakujem, že si mi pomohla písať. Ďakujem, že sa nehneváš, že som šťastná aj s niekým iným. Svoje miesto v mojom srdci už máš a nikto ťa nikdy nenahradí. Je v ňom totiž dosť miesta aj pre druhých.