Láska pohľadom zamilovaného
Asi milujem. Človek vidí veľa filmov, povie si mne sa to nikdy nemôže stať. Poznáme ľudí. A predsa tvorí výnimku vo vzorci lásky. Zamiloval sa už toľkokrát a teraz znova. Milujem a zamilovala som sa. Už dlhšiu dobu nie som vo vzťahu spokojná, no stále si nahováram, že milujem len jeho. Môjho Alberta. Chodíme spolu, bývame spolu a plánujeme spoločnú budúcnosť. Hádame sa ako vždy. Sú to prevažne hlúposti. Väčšinou mi vyhŕknu slzy, keď povie niečo, čo sa ma dotkne. Inokedy sa naštvem, lebo mi vôbec nepomáha s domácimi prácami. A najnovšie sa tvári, že práca je nejaká nevyliečiteľná choroba. Viem, som závislá od toho, že pracuje. Som školáčka. Rada o sebe tvrdím, že som školou povinná, no už chodím na vysokú školu. Oslávila som dvadsiateštvrté narodeniny. Pár dní na to sa to stalo. Zamilovala som sa.
Študujem žurnalistiku, dnes máme hodinu s doktorom Limbelom. Celý minulý semester sa na neho moji spolužiaci sťažovali. Ja nie. Nemala som s ním hodiny. Ako správna študentka som minulý rok nespravila predmet, teraz ho absolvujem znovu. Tento predmet mal pokračovanie s doktorom Limbelom. Neviem, či sa mám tešiť alebo báť jeho hodín. Rozpráva nám, čo musíme spravit pre ukončenie jeho predmetu. Tiež o predmete. Abecedne nás rozdelil do dvoch skupín na semináre. Mňa dal do tej neskôršej. Nenávidim ho. Mám kopu iných voľnočasových aktivít ako je škola a on mi skríži plány. Maľujem. Chodím do umeleckej školy spolu s Igorom. Igor meria stoosemdesiat centimentrov, váži niečo medzi osemdesiatpäť a devädesiat kilogramov. Má tmavé vlasy, zelené oči a trochu sa podobá na môjho obľubeného speváka, ktorého môžem počúvať, iba keď nie je Igor doma. Čo sa nestáva často. To Igor ma na maľovanie nahovoril, skôr som sa obetovala pre neho, lebo tam už nechcel chodiť. Všetci jeho kamaráti odišli a sám, tam nechcel ostávať.
Hnevám sa na neho. Ešte na našej hodine sa snažím vyjednávať so svojimi spolužiakmi. Všetci ma ignorovali. Neviem prečo ma neprijali do kolektívu. Nerozprávajú sa so mnou, neberú ma vážne. Naháňam sa na maľovanie, kde sa snažím prísť na iné myšlienky, ale nedarí sa mi to. V tomto stave ako sú moje hodiny, nebudem môcť maľovať. Nie že by to bol môj život, ale začalo ma to baviť. Po maľovaní ešte píšem každému spolužiakovi osobitne, aby ma nemohli ignorovať. Všetci si našli výhovorky až jedna dobrá duša sa našla, ktorá sa so mnou chcela vymeniť. Samozrejme, to nebolo zadarmo. Musím špekulovať so svojím rozvrhom, ako absolvovať všetky predmety. Nedarí sa mi nájsť ďalší priesečník na športové aktivity s mojou kamarátkou. Sledujem svoj rozvrh, jej rozvrh a možné hodiny športovej aktivity.
Som neštastná, lebo semester sa len začal a hneď sa mi nedarí. Sotva som dokončila skúšky a spravila nepoddajný predmet. Zase niečo riešim. Všetko som nakoniec nechala tak. Veď mám ešte jeden rok do štátnic. Doriešim si to o rok.
Dnes opäť sedím na jeho hodine. Uvedomujem si, že nerozumiem ani slovo, čo hovorí. Rozpráva pekne, ale jeho terminologii nerozumiem. Páči sa mi jeho melódia hlasu. No stále si hovorím, že to je fajn. Ja som sa do neho nezáľubila. Nie je môj typ. Je pekný, ale ja mám Igora. Rozpráva nám aj o voľne, ktoré dostaneme na základe toho, že sa u nás na škole uskutočnuje ,,oslava“ jubilea jedného nášho profesora. Voľno máme, aby sme tam sedeli a účastnili sa na tomto podujatí.
Na niektoré idem, aby ma bolo vidieť. No robím si aj vlastný program. Nechcem tým zabiť celý deň, celé tri dni. Chcem si spraviť veci do školy aj sa sama sebe trochu venovať. Ešte v prvý deň som stretla môjho nepriateľa Alberta. Stojím v rade, aby ma aj s mojími spolužiakmi pustili dovnútra. Pri dverách stojí Albert. Keď okolo neho prechádzam usmeje sa na mňa. Úsmev mu opätujem. Nevšimla som si , že či sa usmial iba na mňa, alebo na všetkých. Ani veľmi nevnímam, čo sa tam hovorí. Uvažujem o jeho úsmeve. Prichytila som sa, že myslím na Alberta. Je to čudné, že o ňom uvažujem. Premýšlam či o tom povedať Lenke alebo nie. Čo jej vlastne chcem povedať. Píšem si s ňou a dohadujeme si stretnutie na piatok. Teším sa na ňu. Už dlho sme sa nevideli. Potrebujeme sa porozprávat a prediskutovať Alberta. Vstanem. Uvažujem, aký je deň. Vyberiem si raňajky z chladničky. Pre správne pochopenie, beriem si jogurt. Nechám ho chvíľu otepliť. Robím si kávu, píšem Igorovi. Prajem mu dobré ráno, svojím osobitým spôsobom. Zakryjem sa dekou, položím mobil veľa seba a papám svoj jogurt. Píšem s Lenkou aj s Igorom. Vyhodím téglik a idem sa chystať za Lenkou. Stretávame sa v meste. Privítam ju objatím.