Láska a nenávisť
Už som dlho nepísala osobnú výpoveď o svete a ľuďoch naokolo. Často píšem o knihách a miestach, no zabudla som, čo som písala ako prvé. Svoje pocity a názory. Moje prvé články boli moje pohľady na svet a moje vyjadrenie názorov na určité javy. Chcem v tom pokračovať.
Láska a nenávisť je dvojica, ktorú som si na dnes vybrala. Musím povedať, že som si poctivo prezrela celú moju stránku, aby som zistila či som o tom už nepísala. Snažím sa byť dobrá v tom, čo robím.
Láska je to silný pocit, ktorý sa len ťažko opisuje. Poznám ho veľmi dobre. Bola som zamilovaná. Myslím si, že už nie som. On to už je skôr zvyk. Nehovorím, že mi na tej osobe nezáleží. Ale už to nie ej také silné, že musím tú osobu za každú cenu vidieť. Som rada, keď sme spolu. A láska je presne o tom, o tom pocite, že keď práve v tú konkrétnu chvíľu nebudete s milovanou osobou, zrúti sa svet. Celý deň si píšete, nie len vtedy keď máte voľnú chvíľu a robíte to len preto, že by tá osoba povedal, že ste sa prepadli pod zem. Keď vám nepíše čo i len minútu, už sa strachujete, čo sa deje. Prečo nepíše. Každé jedno objatie aj pusa majú svoje čaro. Ten čas, čo ste s milovanou osobou je nenahraditeľný. Nedá sa opísať, ako sa človek vtedy cíti, lebo je to veľmi komplikovaný proces.
Naopak sa dá veľmi ľahko opísať, ako sa človek cíti, keď nie je s milovanou osobou. Ťažko sa vám dýcha a srdce je zovreté. Nedokážete pokojne spávať a musíte tú osobu stále otravovať. Aspoň z môjho pohľadu sa mi to zdalo ako otravovanie. Možno to tá druhá osoba tak neberie. Neviem. Ale čo viem. Už som to počula asi miliónkrát. „Pokojne mi píš, neotravuješ ma.“ Áno, takto nejako to povedal.
Láska je pocit, kedy tvrdíte, že musíte byť s tou sobou. Je len veľmi tenká hranica medzi láskou a nenávisťou. Nenávisť je presným opakom lásky. No aj napriek tomu sú si veľmi blízke. Osoba, ktorú ste milovali sa môže pokojne stať nenávidenou a aj opačne. Keď niekoho nenávidíte, tak ho nechcete ani vidieť, ani o ňom počuť, a ani sa o ňom ani nerozprávate. Keď ho náhodou zbadáte v meste na ulici, tak máte sto chutí niečo po tej osobe hodiť. Potom o tej osobe hovoríte, že ako si tá osoba dovolila, tam prísť. Na nenávisť stačí málo. Niekedy niekoho nenávidíte, len preto, že vám niekedy robili zlé. Vlastne stále. Nikoho nenávidíte len tak. Čo ešte k nenávisti? Musím trochu porozmýšľať a vybrať zemiačiky z panvice.
Hmmm. Keď niekoho nenávidíte, tak mu nikdy, ale nikdy nepíšete, neotravujete ho ani nič podobné. Nesnažíte sa na tú osobu zabudnúť, náročky si ho pripomínate a opakujete si, čo vám spravil, aby ste ho stále rovnako nenávideli.