Labyrint – Zhorenisko

18.12.2017 17:48

Konečne som sa po Lolite dostala ku ďalšej knihe a to je Labyrint II. Zhorenisko. Včera som dočítala knihu a dnes som si pozrela film pred pár minútami som ho len vypla. Musím však povedať, že už ten začiatok am dostal. Úplne iný ako v knihe. V knihe sú už v bezpečí a vo filme utekali pred pomätencami. Chaos ich ubytoval ešte len. Celý priebeh úteku bol iný. V knihe majú úlohu nájsť útočisko, no vo filme zistia, že ubližujú tým deťom. Niečo z nich vysávajú a rozhodnú sa utiecť. Ani táto cesta neprebieha ako v knihe.

Tam dlho putujú podzemnými tunelmi, vo filme ani náznak po tuneloch. A pritom v tuneloch majú zahynúť dvaja chlapci. Už samotný pomer detí v knihe a filme nie je rovnaký. A čo je zaujímavejšie vo filme s nimi putuje aj Tereza no v knihe ju oddelili hneď po príchode. Síce aj vo filme bola oddelená, no nakoniec z toho miesta utiekla s nimi.

Ďalšia vec je, že vybehli hneď na púšť. Dostali sa do nejakého mesta. Aj keď ich chytila búrka a šľahla Miňa, no nehorel a Thomas ho nehasil. Nezomrel na blesk ďalší chlapec. A pardon zomrel jeden chlapec, áno. Ale na následky poškriabaním pomätenca. Erupcia ho zasiahla a nakazil sa. Sám sa pripravil o život, nebolo už pre neho záchrany.

Rovnako kým boli v tom novom laboratóriu, alebo čo to bolo. Tak sa k nim snažili dostať pomätenci, pri Tereziných dverách bola tabuľka zradkyňa, mŕtve tela viseli zo stropu, a počas veľkého hluku vyrástla obrovská stena, a tiež pribudol pajác za neviditeľnou stenou a dal im rozkazy. Toto všetko sa stalo v knihe.

Píšem trochu menšie odseky, ale len preto, aby som dôkladne oddelila moje myšlienky. Pred bárkou sa ukryli v jednej budove, no vo filme bola tá budova ochránená vyradenými pomätencami. A celá budova vybuchla pod vplyvom výbušiny, ktorú tam dal ich šéf. Hlavne, že ich sledoval chaos. Ale dobre. Neriešim, ďalšie nezrovnalosti. Síce je pravda, že tam niečo buchlo, ale malo to buchnúť, keď išli pre zásoby a čo ma najviac vzalo je, že vypustili asi najväčšiu bitku keď prišli do tej budovy. Nie, nebola najväčšia, najväčšia bola na konci, ale ja tú vypustili, skôr nahradili inou. Strašne ma štve, keď vo filme menia jasné veci v knihe. Ako chápem, že sa do filmu nezmestí celý obsah knihy, ale nemuseli by to tak meniť. Radšej mám preto knihy.

No aby som to skrátila, nakoniec bojovali a prešli ďalšou skúškou chaosu. No vo filme sa stalo to, čo sa stalo. Nebudem to rozpitvávať. Ja som knihu prečítala za necelé štyri dni, a to som ju nečítala poctivo celé dni iba po večeroch kvôli škole. Film som pozrela za dve hodiny a dal mi menej ako tá kniha.

Sami sa rozhodnite či si pozriete film, alebo prečítate knihu. Je v češtine tak sa teším. Verím, že sa vám kniha či film bude páčiť. Paťa. 

Blog

Školstvo (smutné)

20.01.2019 22:30
Neviem čím to je, ale nech idem kamkoľvek, všade ma naštvú. A ako som zistila pri tejto krátkej vete, zabudla som písať. Smiešne. Nie zábavné. Je síce pravda, že som dlho nepísala, ale nie je to tak dlho ako som niečo potrebovala vybaviť. To, že na študijnom sú veľmi milí ľudia, som zistila už...

Sťahovanie

29.12.2018 15:21
Keď som bola malá veľmi som nerozumela tomu, prečo sa ľudia sťahujú. Ťahajú svoje deti z mesta do mesta a zapisujú ich do novej školy. Každý rok nám v škole niekto pribudol a niekto z nej odišiel. Dnes mám dvadsať tri rokov. A konečne začínam rozumieť životu. Život nie...

Desať možností, aby nenastalo ticho pri rozhovore

24.09.2018 15:11
  Vopred musím upozorniť, že tento článok nebude ako ostatné. Je iné písať o niečom a rozdeliť to na tri menšie časti, ako písať návrhy, aby nenastalo trápne ticho. Túto tému som dostala od jedného môjho čitateľa a už dlhšie rozmýšľam, ako sa s ňou popasovať, veď po...

Začala som behať

15.07.2018 21:49
Áno, je to pravda. Aj mňa to prekvapilo, keď som to počula prvý krát, ale naozaj som začala behať. Keď toto píšem tak už behám viac ako mesiac, no keď to budete čítať už to pokojne môže byť aj dva mesiace. Lebo sa snažím si nadbehnúť nejaké články, kvôli skúškam, a aj tak som skĺzla do mínusu...

Moje detstvo

29.05.2018 13:25
Pri písaní posledného článku tak nejako na mňa dopadla nostalgia a povedala som si, že napíšem niečo z môjho detstva, aby ma moji čitatelia lepšie spoznali. Detstvo bolo nádherné. Viem, chceli sme byť dospelí. Chceli sme byť veľký a samostatný. Mnoho krát sme sa hrali na dospelých....

Trochu morbídne

20.05.2018 14:58
V deň, keď sa už nedalo nič zmeniť, lebo Garek Mábrik leží v bohato zdobenej truhle. Garek si za svojho života nahonobil dostatok financií na takýto krásny a bohatý pohreb. Všetci ľudia ho mali veľmi radi. Kam prišiel, tam rozdával svoje múdre rady. Chudobným pomáhal zbohatnúť,...

Z môjho vrecka

14.05.2018 13:04
Ľudia, ktorí ma čítajú si už privykli na môj špecifický jazyk písania. Ľudia, ktorí ma poznajú aj osobne, vedia, že taká ako sa prezentujem v mojich článkoch naozaj som. Nie preto, že by som sem písala svoje názory, áno píšem ich, ale moje slová majú rovnakú váhu na papieri ako vyrieknuté. No...

Čo by mal spraviť človek, aby bol lepší

08.05.2018 14:28
Toto je tiež jeden z článkov, ktorý mi odporučil napísať môj miláčik. Píšem ho už druhý krát, lebo som taká sprostá a ten prvý sa mi podarilo vymazať. No ani nie tak vymazať, ale uložila som tam iný článok a tento mi to vymazalo. Škoda, bol dobrý. No stáva sa aj horšie. No na mojich...

Spánok

20.04.2018 17:51
V posledných dňoch spím dosť málo. Nie je to následok nejakej namáhavej práce, alebo nekonečného sa učenia. V mojej situácii hrajú dôležitú úlohu iné faktory. Nechcem hovoriť o faktoroch, ktoré môžu a aj ovplyvňujú náš spánok. Už som skoro napísala naše správanie. To je...

Predpoklad sklamania

23.03.2018 22:29
Nedávno som písala jeden zaujímavý článok, pre vás, mojich verných čitateľov, aj pre tých menej verných. Mnohokrát to je tak, že ledva dopíšem jeden článok, hneď mám nápad na ďalší. Rovnako to bolo aj v tomto prípade. V jeden deň som dopísala svoj článok a na ďalší som si už...
<< 1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>